Vybrala som sa pár kilometrov k Uhereckej priehrade. Poobede už toho svetla nie je veľa tak som si plánovala len takú krátku prechádzku v okolí priehrady.
Celkom príjemných - 3 stupňov, vietor ani nezafúkal a ľudí na vôkol nebolo. Posledné slnečné lúče osvetľovali borovicový les
Za pár minút nebo začalo chytať červenkastý nádych , prišiel čas západu slnka. Od priehrady sa začala dvíhať hmla.
Páčia sa mi západy slnka hmla dodala tomu ešte takú zvláštnu atmosféru.
Ešte som urobila pár fotiek a vracala som sa cestičkou späť. Nad priehradou už bola hustá hmla
Tomu sa hovorí že bola už hmla ako mlieko. Zaujímavý pohľad sa mi naskytol aj po hrádzi. Cesta ako keby viedla do nekonečna a hmla sa prelievala z priehrady do dediny ktorá leží v údolí.
Cesta ako keby viedla do nekonečna.
Všetko má svoje čaro, ako aj táto zimná prechádzka. Ktovie čo zas prinesie zajtrajší deň...
