Prešla som pár nádrží teraz by mali mať mladé kačice či labute. Kačky sa mi neukázali, ale dve labutie rodinky som objavila.
Na brehu sedela zrejme ešte mladá labutia rodinky so šiestimi potomkami, nerušila som ich ani ja s fotoaparátom, ani vedľa sediaci rybár. Nakoniec hlava rodiny si povedala dosť, stačilo fotografovania.
Vtedy neďaleko pristala sojka, najprv si ma obzerala a potom našla zrejme kukuricu, ktorá tu spadla rybárom na brehu. O chvíľu bolo po nej, aj po kukurici aj po sojke.
Keď som si myslela, že šesť húsat je veľkopočetná rodinka, na ďalšej nádrži ma prekvapila rodinka ešte početnejšia. Malých mali osem kúskov. Celý čas sa len akosi ošívali, škrabkali, možno som prišla v hodinu, keď sa vykonávala hygiena.
Ďalšia nádrž a tieto labute zrejme o potomstvo ani nemajú záujem, len o plné bruchá, išli ako kosačky.
Potápka si zvolila plávajúce hniezdo, ktovie kde hniezdi volavka, ktorá sa prizerala z diaľky.
Drozd si ma poobzeral a odkráčal si, neunúval sa ani vzlietnuť.
Taká "myška" malá na chvíľu postála.
Natrafila som aj na menej príjemné tvory, to čo nemá nohy, to naozaj nemusím. Nik ma nepresvedčí že je to len jašter.
Chrobáčiky, najkrajší je podľa mňa zlatoň.
Fúzač si ide hlava, nehlava.
Tento s malými rožkami, že by roháč?
Radšej ho nazvem skarabeusom, ten ľudový názov hovnival sa mi nepáči na rozdiel od chrobáka.
Rozbehol sa, našiel špak, ale zrejme mu tabak smrdel, dal si čelom vzad.
A čo o týchto dvoch na pichliačoch? Zrejme masochisti...
