Slaninka nakrájaná, panvica správne rozohriata a ide sa na to. Nastáva prskanie na všetky strany, pokiaľ je slaninka správne prepečená, do chrumkava, zostala z nej asi tak polovica. Nehovoriac o tom, že okolie varnej dosky bude vyžadovať údržbu.
Ešte si urobím volské oko. Aspoň že sa vajíčko nedá nastaviť vodou, je síce od vystresovanej sliepky, ale je to pravé nefalšované vajce.
Nakrájam si paradajky ktoré síce tvarom a farbou zodpovedajú tejto zelenine, ale kdeže je tá chuť paradajok, stratila sa v nenávratno.
Nalejem si pohár mlieka, ako ku každým raňajkám, ani toto by som už nenazvala mliekom.
K tomu krajec ľahučkého chleba ako pierko a hodovanie môže začať.
Premýšľam nad tými svojimi raňajkami aké to bolo keď....
Slanina sa pri smažení vytápala, paradajky mali skvelú chuť. Keď som zjedla krajec chleba nemala som pocit že hryziem do vzduchoprázdna a jediným stresom sliepok bolo to, či ich dobehne kohút, z mlieka som robievala tvaroh.
Keby som o tom hovorila svojim vnúčatám zrejme by som ten popis musela začať ako rozprávku, kde bolo tam bolo...
Po raňajkách preštudujem letáky čo všetko markety ponúkajú za skvelé, bezkonkurenčné ceny a v „jedinečnej, super kvalite“.
