Predvídam, viem a predsa idem si aj tak svojou cestou. Tá moja cesta nie je o schovávaní sa za cudzie identity, nie je o útokoch a nenávisti. Mám svoj život, svoje názory, radosti či starosti ako každý iní človek. To však neznamená to, že len tie moje pravdy a názory sú tie správne. Nepresviedčam nikoho o svojej neomylnosti, som otvorená k vzájomnej diskusii. Samozrejme očakávam, že bude na úrovni, bez útoku a agresie. V opačnom prípade s tým človekom nemám o čom hovoriť.
Nemám o čom hovoriť ani s človekom ktorý sa pokladá za vrchol cnosti, ktorý sám seba považuje za nadradeného, najspravodlivejšieho, naj, naj, skratka nevediem diskusie s nadčlovekom. Neberiem mu jeho nadradenosť, ani iné naj cnosti. Nevadia mi ani jeho názory, len odmietam a naďalej budem odmietať akúkoľvek komunikáciu.
Prečo to všetko píšem? Píšem pod svojim menom, svoj názor, svoj postoj k človeku, ktorý pod cudzou identitou, schovaný za anonymitu deklaruje svoju čestnosť a neomylnosť. Zbrojí proti všetkému, povedanému či napísanému. Je mi ho svojim spôsobom aj ľúto, zaoberajúc sa neustálim snorením a oponovaním, zabúda sa tešiť z maličkostí, zo života.
Každá minca má dve strany a je len na každom z nás či sme schopní a ochotní vidieť aj tú druhú stranu, alebo len tú ktorá nám vyhovuje. Ďakujem za tú možnosť vidieť čiastočne aj ten rub mince, bolo to pre mňa poučné. Ale aké poučenie si z tohto zoberiem, to si nechám pre seba.
