V piatok som si urobila prípravu, pozrela mapu, rozhodovala som sa ktorou turistickou značkou zabsolvujem svoj plán. Dá sa ísť na Buchlov viacerými trasami, ja som si vybrala zelené značenie ktoré vedie z Hornoveskej doliny na Zadnú lúku a odtiaľ som sa chcela náučným chodníkom dostať až na vrchol, ktorý leží vo výške 1041 metrov. Počítala som, že trvanie výstupu by nemalo trvať viac ako štyri hodiny, vrátane návratu. To bol môj prvý omyl, druhým, ako som neskôr zistila, bola vysoká snehová vrstva a množstvo vody, ktoré pri slnečnom počasí stekalo svojimi vlastnými cestičkami.
Mňa to však neodradilo, skackala som občas po kameňoch, niekedy som sa zabárala v mokrom snehu po krajoch, mala som pred sebou cieľ, Buchlov. Počasie mi prialo, príjemne svietilo slnko boli ideálne podmienky na fotenie.
Po značkovanom chodníku prešla len zver a ja, neskôr som zistila prečo.
Obuv som mala dobrú. Nepremokavú, aspoň som si to dovtedy myslela. Možno naozaj taká je, ale značka vedúca priamo cez stekajúci potok ma presvedčila, že nemám veriť všetkému.
Čľap, čľap, cítila som že mám v topánke aspoň pohár čistej, pramenistej vody, ale nevadí, veď predsa ma to nemôže odradiť. Pokračovala som ďalej.
I keď výhľady neboli cestou žiadne, aj tak tie pohľady na zimný les so snehom, stekajúcou vodou, mrazivými cencúľami boli z môjho pohľadu krásne.
Prebrodila som sa cez potôčik druhýkrát a už som si myslela, že snáď vo vyššej polohe bude tej vody menej ako aj snehu, bola to čiastočná pravda. Natrafila som na les po ťažbe, teda vyvalené celé korene stromov, nevyčistené, nevedela som kde stúpim či sa prepadnem do snehu len po kolená alebo až po pás, cítila som, že mi dochádzajú sily.
Značka ma doviedla na zvážnicu a keď som videla kadiaľ mám pokračovať tak som sa rozhodla pre návrat dolu zvážnicou.
Prešla som asi tak dvadsať metrov a pozrela za seba. Týčil sa tam môj cieľ, tak som si zas dala čelom vzad a pokračovala.
A tu tak blízo k cieľu som to vzdala.
Medzi skaly kde nie je viditeľná cesta, nevidieť aký je hlboký sneh, som si už po tejto namáhavej ceste netrúfala. Prehodnotila som za a proti a išla som dolu už po zvážnici, Aj keď som nedosiahla cieľ, nie je dôležité zvíťaziť, ale pokúsiť sa o to. Svoj pokus určite zas zopakujem, neskôr, tá skala ma láka.
Tak až nabudúce....
