Niečo chcieť, to nie je o magickom dátume. Je to v nás, v pevnej vôli uskutočňovať to, čo sme si predsavzali. Ani prvý deň v roku nemá čarovnú paličku s ktorou by všetko išlo bez námahy, sebazaprenia a bez nášho pričinenia.
Nedávam si novoročné predsavzatia ale svoje plány a predstavy uskutočňujem vtedy, keď sa na to cítim, že práve prišla tá chvíľa, moment kedy začínam. 1.1 každý rok chodievam do neďalekých skýcovskych hôr. Doteraz vždy bol sneh, dnes na piate výročie mojich novoročných túlačiek bolo okolo 6 stupňov nad nulou, svietilo slnko, po snehu len sem tam stopy. Ale zato bolo niečo iné a to nádherné tiene stromov, modrá obloha, ideálny čas na prechádzku.
Nikde nikoho, len občasný vrzgot stromov. Len ja a stromy navôkol. Ľudia zrejme dospávajú silvestrovské ponocovanie, alebo chodia po návštevách rodín a známych, ale mne veľmi dobre padne práve táto moja tradícia.
Mám pohyb po sviatočnom vysedávaní a aj pojedaní, po nočných výbuchoch rôznych petárd, delobuchov a raketiek je tu nádherné ticho.
Stromy bez listov sa týčia vysoko k modrej oblohe. Ako keby čakali na niečo, možno na sneh ktorý by ich prikrýval.
Všade navôkol nádherná tieňohra lesných velikánov.
Kráčam touto akoby zebrovatou lesnou cestičkou.
Dnes budem zrejme dlhšie ako po iné roky je mi príjemne, mráz neštípe, chcem prísť až na miesto ktoré sa volá Vrch Hory. Občas neodolám modrej oblohe.
Z diaľky vidím kaplnku so zrúcaninou renesančného kostola povedľa.
Dvere kaplnky boli síce zavreté ale len podopreté kameňom tak som pozrela aj do vnútra.
Baroková kaplnka bola zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému. Napriek tomu že je osamotená v horách a neuzamknutá je dosť zachovalá.
Vo vnútornej časti ruiny renesančného kostolíka vyrastá mohutný strom. Je tam postavená aj lavička. Na chvíľu som sa na ňu posadila.
Neviem kedy a čo bolo príčinou devastácie tohto kostolíka, ale usudzujem podľa veľkosti stromu ktorý tu rastie, že už sa v tomto stave nachádza viac rokov, nedopátrala som sa ako vyzeral kostolík v pôvodnom stave.
Pri vchode visí nápis: „Stuj noho! Posvátna místa jsou kamkoliv kráčíš" Premýšľala som o význame tohto odkazu, mala som pocit že som na takom neobyčajnom mieste, na mieste ktoré doslova dýcha duchovnom. Neviem ako by som tento pocit popísala. Bol to pocit, že všetky starosti sú za týmito múrmi vonku, a tu, hoci bez strechy, nado mnou len modré nebo, je taký pokoj, pohoda až sa mi nechcelo odtiaľ odísť.
Ale vydala som sa ďalej cestičkou odfotila ešte výhľady ktoré sa mi naskytli z Vrchu Hory.
Cestou späť som už kráčala rýchlejšie ešte miestami zastala, nemohla som odolať hre tieňov.
A ani pohľadom na modré nebo.
Takýto bol môj prvý deň v roku 2013.
