Oravský hrad sa vypína na hradnom brale, táto vyvýšenina bola osídlená už v praveku. Pravdepodobne v 13. storočí postavili na mieste dreveného hradu murovaný. Prvá písomná zmienka je o ňom z roku 1267.Vtedy ho prevzal kráľ Belo IV od Mika Balaša, výmenou za Žilinu, Varín a Sučany a stal sa kráľovským majetkom.
Hrad mal viac vlastníkov ako bol aj Matúš Čák Trenčiansky, Magister Donč, Karol Róbert a ďalší.
Medzi posledných majiteľov hradu patrili Thurzovci. Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty (predtým aj dôležitej jantárovej cesty) v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne a od roku 1370 bol aj župným hradom.
V roku 1800 od iskry z komína vypukol na hrade požiar, zapálila sa strecha a odtiaľ sa rozšíril požiar na celý hrad. Čiastočné záchranné práce uskutočňoval František Ziči a v rokoch 1906 -1912 zreštauroval strednú časť Jozef Pálfi.
K obnove celého hradu sa pristúpilo v rokoch 1953 až 1968 po dokončení ktorej sa stal hrad dôstojným sídlom Oravského múzea.
Oravský hrad je vďačným výletným miestom, Na hrade bola nakrúcaná prvá čiernobiela verzia filmu Dracula z roku 1922. Ďalej sa tu točili filmy ako Kráľ drozdia brada, Princezná a žobrák, Sokoliar Tomáš.
Z expozícii Oravského múzea
Na strednom hrade sa nachádza hradná studňa, ktorej pôvodná hĺbka bola 90 metrov Studňu dal vyhĺbiť František Thurzo v polovici 16. storočia mala 70 m.
Povesť o hrade.
Ako snáď každý hrad tak aj tento Oravský má svoju povesť. Nocou vraj nehlučne chodieva staviskami a po nádvoriach postava ženy s lampášom v ruke. Je to Alžbeta Coborová, ktorá dohliada na hrad, ako to sľúbila ešte za života svojmu mužovi, palatínovi Jurajovi Thurzovi.
Kto staval Oravský hrad
Stalo sa to vraj už veľmi dávno, keď akýsi Marek prišiel na Oravu až po bralo, kde dnes stojí Oravský hrad. Pozeral na strmé bralo a zaumienil si, že čoby mu mal sám pekelník z horúceho pekla pomáhať, na tejto vysokej skale postaví hrad. Sotva tieto slová vyriekol nahlas, ozval sa vedľa neho hlas, ktorý mu ponúkol pomoc pri splnení jeho sna. Pomoc však nemala byť zadarmo, veď každý čert chce za svoju službu primeranú odmenu, a to úpis na ľudskú dušu.
Marek sa čerta aj trochu bál, ale pozbieral odvahu a súhlasil pod podmienkou, že ak pekelník postaví hrad s nádhernými izbami na najvyššom mieste brala za sedem dní a sedem nocí, môže si pre jeho dušu prísť o sedemdesiatsedem rokov.
Čert pristal na Markov návrh a s vervou sa pustil do roboty. Pracoval, vláčil skaly nepretržite celé dni a noci, ale musel dávať pozor, aby sa mu stavba nezošmykla do vody. Hradné bralo bolo vysokánske a naklonené na jednu stranu a aj skaly, potrebné ku stavbe, musel prinášať zďaleka.
Marek zamračeným pohľadom pozoroval prácu čerta a s pribúdajúcimi stenami hradu ho čím ďalej tým viac chytali obavy, do pekla sa mu neveľmi chcelo ísť. Aj sa obrátil na Pána Boha a prosil ho, aby ho dajakým činom od pekla zachránil.
Čert staval ďalej a už sa tešil, že do pekla prinesie ďalšiu dušu nešťastníka. Keď sa končila siedma noc, bol hrad už skoro hotový, len zopár maličkostí ešte zostávalo dokončiť. Čert chcel ešte jednu veľkú skalu doniesť na hrad, ale bola mu priťažká. Pomaly sa približoval k hradu a z posledných síl niesol ťažkú skalu. V tom odrazu začul kikiríkanie kohúta, ktorý oznamoval príchod rána ôsmeho dňa. V hneve nad zmarenou zmluvou čert pustil skalu do vody, kde aj zostala. Ľudia ju nazvali Markovou skalou.
Na hradnom brale tak dodnes stojí mohutný kamenný Oravský hrad.
