Môj plán mohlo zmariť len počasie, ale nestalo sa tak. Síce nebolo ideálne, také už neskoro jesenné, málo slnka, pod mrakom, ale nepršalo a to je dôležité.
Vybrala som si ako východiskový bod dedinku Vršatské Podhradie, okruh okolo Vršatských bradiel s návratom do východiskového bodu.
Priamo nad dedinou sa týčia Vršatské bradlá a zrúcanina hradu Vršatec.
Kľukatou asfaltovou cestou z dediny s miernym stúpaním sa vyberám na dnešnú turistiku. Slnečné lúče sa snažia predierať cez zamračenú oblohu, ale bez úspechu. Spätný pohľad na dedinku pod hradom.
Po tomto pohľade sú to už po oboch stranách majestátne bradlá, úžasný výtvor prírody.
Asfaltová cesta odbočuje k hotelu Vršatec, ale tá moja pokračuje po žltej značke do sedla pod Chmeľovou. smerom na Červený Kameň.
Stromy sú už viac vo farbe hrdze, niektoré sú už bez listov, prechádzam cez hrubé koberce popadaného lístia, občas spadne pár z tých posledných
Z diaľky sa ozýva len kaňa ktorá je niekde na love, občas zafúka vetrík a keby nešuchotalo lístie pod mojimi nohami tak je tu úplné ticho. Medzi stromami vidieť „Babky" kúželovité skalné útvary.
Prechádzam lesom, vnímam len tú krásu navôkol. Korene stromov a kmene obrastené machom.
Miestami sa objaví cez koruny stromov aj kúsok modrej oblohy.
Z diaľky počuť zvuk píly, domáci si zrejme chystajú drevo na kúrenie a ja vychádzam na lúku kde sa mi naskytá krásny výhľad na okolitý terén, na ktorý slnko opiera svoje chabé lúče.
Pohľad späť a vidím Babky v plnej kráse.
Pokračujem ďalej po žltej značke, s miernym klesaním a ešte sa mi naskytli aj takéto farebné pohľady.
Schádzam na vyasfaltovanú cestu, ktorou pokračujem už modrým značení v sedle pod Chotúčom späť k Vršatskému Podhradiu.
Počasie sa neumúdrilo ale ani nezhoršilo, občas presvitajú kúsky modrej oblohy, ešte urobím pár fotiek, určite sa sem zas vrátim, možno zas v inom ročnom období
