Aj mňa dnes chytila taká už predvianočná nálada. Aj keď ich nebudem tráviť doma, ale s tými ktorých ľúbim, nebudú mi síce voňať mamine koláče, ale dúfam že im budú voňať práve tie moje.
Tak som nakúpila ovocia, celým bytom nádherne rozvoniava pečúci sa čaj. Túto várku celú rozdám pre mojich blízkych.
Zomlela som mak, orechy, zajtra upečiem vianočný štedrák. Vytiahla som starý mlynček po mojej babke, melie omnoho lepšie ako nový, i keď ťažšie. Ako pamiatka na ňu mi zostal tento mlynček a mažiar. Vzácne kusy, ktoré by som za nič nedala, sú to aj moje spomienky na ňu. Na naše spoločné sviatky, pečenie dobrôt, keď som dostala kúsok cesta z ktorého som tvarovala svoje prvé koláčiky...
Balíčky pre vnúčence som už tiež pobalila, je to krásny pohľad pozorovať ich ako rozbaľujú, nedočkavo, čo sa asi v nich ukrýva.
Rada by som bola zas zo všetkými mojimi blízkymi, čo si chcem aj čiastočne splniť počas sviatkov, na niektorých už môžem len myslieť, spomínať a zapáliť sviečku. A práve o tomto sú Vianoce...
Tak tu všetkým prajem: „ Vianoce keď nikto neplače, kde voňajú mamine koláče, s tými ktorých ľúbite a na ktorých myslíte. Šťastné a veselé..."
