Pozerala som si archívne fotografie z jarného obdobia. Nie sú dokonalé, vidieť na nich že pred dvomi či tromi rokmi som len naozaj cvakala okolo seba. Ale aj tak ma potešili fotografie takých obyčajných púpav.
Teším sa na jar, keď zas zakvitnú v zelenej tráve. Pamätám si na jednu fotografiu ktorú som dostala emailom pre potešenie, na nej lúka s tisíckami žltých púpavových kvietkov, až vtedy som si túto pre mnohých z nás len nepríjemnú burinu začala viac všímať, inými očami.
Voľakedy dávnejšie ešte sme z ich hlávok varievali púpavový med. Malo to takú svoju charakteristickú vôňu a chuť.
Deti vily z púpavových kvetov vence, náhrdelníky, boli z nich tie najkrajšie víly.
Objavila som aj fotku s mladou kozičkou medzi týmito kvietkami.
Medzi také prvé jarné kvietky patrí aj podbeľ. Tiež sme ho s deťmi zbierali a sušili na čaj, ktorý som im potom varila keď mali kašeľ.
Kombinovala som ho s usušenou prvosienkou, ktorej kvety sme si občas dali aj do vázy.
Pekná a voňavá je aj kytička z fialiek. Nosili sme ich domov z tých našich jarných túlačiek.
Neskôr zakvitli sedmokrásky, čerešne a veľa iných kvetov.
Dnes som si aspoň pri fotografiach pripomenula jar, spomenula som si na rôzne naše rodinné akcie, dúfajúc že zas čoskoro príde...
