Rozlúčková

Myslela som si, že to tak bude večne. Niečo, o čo sa nemusím starať, dávať si pozor, aby som neublížila. Teraz to ľutujem, ja viem, že už je neskoro, ty už nebudeš mojim verným spoločníkom. Nebudeš už tým, ktorý oživuje moje spomienky, už nikdy. A stačilo tak málo, dávať si na teba väčší pozor, veď si bol taký krehký a zraniteľný. Dlho si znášal údery pri mojich zakopnutiach, aj ťa to občas navonok poznamenalo, aj tak si bol pre mňa ten najlepší. Malý, ľahký a vždy nablízku.Už som tušila, že ma raz opustíš, že mi raz všetko spočítaš v tej najnevhodnejšej chvíli. Stalo sa, úder ktorý si neprežil, ktorý zranil tvoje vnútro, prišiel. Ver tomu, že to nebola odo mňa schválnosť, mala som na výber. Ty alebo ja. Obetovala som ťa. Navždy však zostaneš môj najmilší fotoaparát.