K tomuto menu a sviatku sa viaže niekoľko legiend, náboženského ako aj pohanského pôvodu. Najviac preferovaná verzia hovorí, že sv. Valentín bol kňaz, ktorý v čase zákazu manželstiev tajne sobášil milencov, ktorý bol po odhalení aj popravený. Ako aj rôzne iné legendy, ktovie, ktorá je tá pravdivá.
Máme deň matiek, deň otcov, deň zamilovaných, deň detí atď., sú to síce milé sviatky, ale...
Práve to ale, na všetkých sviatkoch mi mierne prekáža a to ale je komercia. Na všetkom zarobiť, zo všetkého vyťažiť.
Moju matku neľúbim menej, keď jej preukazujem lásku a úctu počas celého roka, nielen v ten jediný sviatočný deň. Aj otca si vážim a mám rada, nájdem si čas sa sním porozprávať, doniesť malú pozornosť počas ktoréhokoľvek dňa v roku. Deň detí je každý deň, každý deň v roku si zaslúžia pozornosť a nemusí to byť o sladkostiach.
A ten deň zamilovaných? Kytica, srdiečko, darček, potešia snáď každú z nás. Ale tá skutočná láska sa nepreukazuje veľkosťou darčeka, nie len v ten určený deň. Keď sa nepreukazuje denne, pri bežných radostiach a starostiach, nepestujeme si ju, vytráca sa, ani to najväčšie srdiečko na deň zamilovaných ju nedokáže oživiť.
Stačí tak málo, milé slovo, pohladenie, alebo len také spoločné mlčanie. Mať ten svoj malý sviatok každý deň... Potom aj to najmenšie srdiečko, jediný kvietok, oveľa viac poteší.
Láska je v našich rukách. Veľa bude závisieť od vonkajších okolností, ale to podstatné závisí od nás. /Giovanni Barra/
