Nepotrebujem v ňom mať žiadne hry, aplikácie či internet. Klasický telefón s klávesnicou, voči dotykovým mám rešpekt a nepotrebujem taký ani kvôli image. Skratka som stará škola.
Ten môj staručký síce dobre slúžil, ale zopár krát mi spadol, tak sa mi vytvoril na displey taký čierny fľak. Obmedzoval ma pri čítaní sms, ako aj pri vyhľadávaní kontaktov. Tak som sa môjmu novučičkému telefónu aj potešila, samozrejme pokiaľ som si nechcela prehodiť sim kartu do nového prístroja.
A to bol ten môj problém, otvoriť kryt. Čítam návod, zatlačiť posunúť. Vyvinula som maximálne úsilie, už som si myslela že ho snáď rozpučím a nič. Ako keby bol zadný kryt k tomu telefónu privarený. Keď to nepôjde po dobrotky, snáď to pôjde po zlotky. Nadvihovala som nechtami kryt kol do kola. Kryt vydržal moje nechty nie. V zúfalstve som vybrala lyžičky na mokka kávu, jednu som napichla z vrchu druhú zo spodku. Tento krát držali boky. Už som sa videla zajtra u mobilného operátora ako tam pôjdem a poprosím o preloženie sim karty. Viem si poradiť s ďaleko zložitejšími technickými vecami, ale tento telefón nie a nie zdolať.
Z boja s telefónom ma vyrušila kamarátka, prišla na návštevu. Chytila milý telefón a jedným pohybom uvoľnila kryt. Nechápala som to, prečo sa to mne nepodarilo. Keď som si to odskúšala, už to išlo aj mne. Tak som si úspešne prehodila kartu a mám nový telefón. Dali sme si kávu, ona odišla a mňa napadlo to čo som sa naučila znova odskúšať. Myslíte že ho viem otvoriť? Zas neviem, skratka som technikus antitalentus.
