Tieto prázdniny som nazvala „tematickými“. Prečo? Témou tohtoročných prázdnin bolo spoznávanie blízkeho ako aj vzdialenejšieho okolia, hrady, zámky, rozhľadne. Boli sme aj pri mori, síce len pri kamennom, ale veľmi sa im tam páčilo.
Neodmysliteľnou súčasťou prázdnin boli samozrejme zvieratá, ZOO, Minizoo, Zveropark, koníky. Zažili sme toho spoločne veľa.
Všetko má svoj začiatok ako aj koniec a tak ubehli aj prázdniny. Deti sa striedali po dvoch, niekedy boli štyria spolu a to už sa prejavila ako to ja nazývam „stádovitosť“.. Každý z nich chcel byť tým vodcom, alebo sa spolčili traja proti jednému alebo po dvojiciach. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a boli súdržný team na výletoch.
Keď všetci odišli do svojich domovov, aj som si vydýchla. Tak, ako mi ich rodičia odovzdali, živých a zdravých, som ich aj vrátila. Vždy najväčšie obavy mám z možného úrazu alebo choroby, ostatné sa dá vyriešiť.
Je to len pár dní a už mi chýbajú tie ich drobné škriepky, večné zvedavé otázky. Je to s nimi aj starosť ale aj radosť.
Po prázdninách nastáva môj čas „debordelizácie“. Nie že by som cez prázdniny neupratovala, to po tých deťoch sa aj musí, ale všetko treba dať na svoje miesto, spočítať škody, opraviť to, čo sa ešte dá. Tak je tomu aj tento rok.
Zistila, že môžem smelo pracovať ako opravár vertikálnych žalúzií, síce zo začiatku mi to išlo dosť pomaly, ale zapracovala som sa.
Naučila som sa vyvárať rôzne kombinácie jedál aby som každému z nich vyhovela, teda aj v kuchyni by som sa uplatnila tiež.
Dokonca sa dá šetriť aj energiou, ovocie sa sušilo pod sedačkou síce zaprášené ale už dokonale vyschnuté.
Je to zaujímavé pozorovať ako tie deti rastú, majú iné myslenie a záujmy ako pred rokom, dvoma. Už nedávajú svoj autogram po stenách, píšu a kreslia na papiere, preto tie dôležité musím odpratať z ich dosahu, aj keď je to čoraz ťažšie, oni rastú aj do výšky.
Žiadne pero mi však už nepíše. Písali si s nimi každý večer denníky pre rodičov, kde boli, čo zažili. Písali ich s nadšením, tu som ich síce trochu dobehla, chcela som, aby si precvičovali aj písanie.
Nepísali si však len denníky, ale nimi aj kreslili, vrátane ceruziek a pasteliek. Z nich dokonca robili aj rakety pomocou lepiacej pásky.
Tieto prázdniny už ani vankúšik v tvare prasaťa nevykuchali ako vlani, odtrhli mu len chvost.
Dostala som od vnučky darček, obrázok. Prelepené kvietky lepiacou páskou, síce z mojej fialky, ale nemala som srdce ju za to ani vyhrešiť veď sa tak tešila z toho čo pre mňa vytvorila.
Opravím, upracem, dokúpim. Sú to len materiálne veci, nepodstatné. Ešte pár rokov potrvá pokiaľ odrastú, dospejú, budú mať svoje záujmy, okruh kamarátov. Dúfam a verím že v nich zostanú pekné spomienky na naše spoločné prázdniny, ja sa už teším na tie budúce.
