Snehu napadlo tak asi do piatich centimetrov, teda žiadna kalamita aspoň pre nás zo Slovenska. Čítam neveriaco že letiská Luton a Heathrow pre kalamitu nelietajú. Aká kalamita? Ten snehový poprašok je snáď kalamitou? Či tam snáď napadlo toho viac? V duchu som im síce závidela tú väčšiu snehovú nádielku, ale potom som sa dočítala že vlastne túto posýpku oni považujú za kalamitu.
Pochopila som kalamitný stav neskôr ráno, keď sa pokúšali okolo bývajúci dostať do svojich zasnežených tátošov. Keď zámky rozmrazovali horúcou vodou a kĺzali sa v tej troške snehu na ceste. Bol to zábavný pohľad asi neboli tak nadšený prvým snehom a ani tým následným divadielkom tak ako ja. Áno iný kraj iný mrav, tu nepoznajú našu tradičnú zimu i keď ani u nás už to nie je to čo bývalo. Ale ešte stále aspoň nejaký ten týždeň máme zimu aká vlastne má byť, sneh, mráz a krásne visiace sa cencúľe ľadu. Premrznutie až kdesi do kosti, vyštípané líca načerveno. Naše rôzne tanečné kreácie keď sa vonku šmýka. No nie je to paráda?
Trošku ich tu postraší sneh a už sú z toho vedľa, ešte že nevyhlásia stav ohrozenia. Síce v ohrození teda sú, nepoznajú zimné pneumatiky a zrejme nepoznajú ani to, že do práce sa dá ísť aj pešo. Akosi chodcov nevidieť teda ak zrovna len nevenčia psa a nie sú na krátkej prechádzke, ale že by išli do práce pešo? To nie, jedine na autách a za každých podmienok. Ten kto chodí do práce pešo zrejme je zo zahraničia a už v prevažnej miere ani tí nie.
Cez deň bolo celkom pekné slnečné počasie ale také to zubaté slniečko tak som premýšľala čo s nasypaným snehom či odpratať alebo aspoň časť použiť na snehuliaka. Vyhľadala som si v slovníku ako sa povie snehuliak veď čo keby ma niekto z domácich videl a opýtal sa čo robím? Síce to by asi bolo menším zázrakom že by ma niekto oslovil, ale nech som pripravená na všetko. Opakovala som si cestou von snowman, snowman, teda ďalšie nové slovíčko čo viem a ktoré snáď ani tí Angličania ho nepoznajú, veď kto a z čoho by tu staval snowmana?
Takže som si ho uťapkala z prašného snehu akosi ani ten tu nie je ako u nás. Nedostal ani len mrkvu miesto nosa, teda mrkvičku lebo je to ešte mláďa, ale mám zážitok postavila som v Anglii snehuliaka, teda sebakriticky musím povedať snehuliačika. Odpratala som z dvora snehovú nádielku a patrične zamrznutá a červenolíca som si uvarila teplý čaj. Nemuselo to síce až tak dopadnúť ale každý ma presviedčal že tá zima v Anglii je mierna, takže nezbalila som si sem ani rukavice a aj to moje oblečenie nie je najteplejšie. Ale mala som z môjho výkonu aj tak radosť, pripomenul mi aj ten malý snehuliačik domov, časy keď boli moje deti malé a my sme stavali nie snowmanov ale našich tradičných slovenských snehuliakov, miesto očí uhlie a nos veľká mrkva. Tak som si v tejto krajine postavila svoj kúsok spomienky. A keď ho napadne viac, lebo ešte hlásia ďalšiu snehovú nádielku, tak k môjmu malému snowmanovi postavím ešte väčšieho brata, a nech majú kalamitu akú chcú, nech vyhlásia trebárs aj stav ohrozenia ja budem mať svoju radosť, z mojich snehuliakov, pravda, pokiaľ sa neroztopia.
