So skriňami je to tak isto, zo 30 tričiek z nich nosím tak nanajvýš 5-6, množstvo iného oblečenia, ktoré ani raz za rok neoblečiem, len poukladám, poprekladám. Rôzne sošky a poháre, ktoré by som najradšej tiež vyhodila, ale ten som dostala od mamy, ten od kamarátky atď.
V našom živote sa vyskytuje veľa toho zbytočného, nepotrebného, nie sú to len veci praktické a nepraktické.
Zbytočne sa rozčuľujeme nad vecami ktoré nemôžme zmeniť, odmietame sa zmieriť so skutočnosťou, s realitou. Hrabeme sa v minulosti, hoci ju nezmeníme a veľakrát je tá minulosť dosť negatívna a tie negatívne pocity si oprašujeme deň čo deň, rozpitvávame.
Okolo seba máme aj dosť ľudí ktorí z nás ako keby vysávali energiu, práve tou negáciu všetkého. Ktorí sa odmietajú baviť o niečom peknom a pozitívnom. Len čo je zlé, ako im každý ubližuje, keď sú chorí tak určite najviac na svete. Len im sa stalo to najväčšie nešťastie. Ja, ja a zas ja...
Zbytočné veci, zbytoční ľudia... Raz za čas je potrebné urobiť si radikálny poriadok.
Vyhodiť čo nepotrebujem, lebo len zavadzia prevzdušniť svoj domov. Ale nielen to, zbaviť sa vo svojom okolí ľudí, ktorí ma vyčerpávajú, nedávajú mi nič pozitívne. A u ktorých je tá tolerancia, vysvetľovanie, dôvodenie úplne zbytočné. Oni aj tak si budú žiť vo svojom svete, a do tohto sveta sa nechcem nechať zatiahnúť. Mne je dobre tam kde som...
Zrejme si budem musieť tiež urobiť také veľké upratovanie, nebude to síce ani predvianočné, ani jarné, upratať sa dá hociktorý deň, len sa treba rozhodnúť. Verím tomu, že to čo vyhodím z tých mojich zásuviek, z môjho života, mi chýbať nebude. Ani dnes, ani zajtra, nikdy.
