Už som ani tú kávu nedopila, obliekla som sa primerane na tréning s lopatou. Ešte mám jednu ruku takú polyfunkčnú, ale darmo sneh sa na to nepýtal, či teraz môže padať alebo nie.
Už ho bola riadna vrstva, takže predný vchod, široký chodník, zadný vchod úzky chodník, celkom sa mi darilo, bol ľahučký sypký.
Po tejto rozcvičke som si obzerala zaparkované autá, tento krát boli ako jedno. Biele kopčeky vedľa seba. Zobrala som zmeták na dlhej rúčke a poodmetala, našťastie som na prvý krát trafila to svoje. Z okolia som zas odhádzala sneh, aby sa mi odchádzalo a aj nastupovalo ľahšie.
Po dobre vykonanej práci som dopila studenú kávu, nevadí, hovorí sa, že kto pije studenú kávu opeknie. Veľmi to síce na mne nepoznať, ale čo keď je to náhodou pravda?
Dnes je konečne deň „D“ a mne vyberú stehy, odpadne mi povinnosť návštev lekára.
Cesta do ambulancie bola taká rozpačitá, občas ma povozilo po kašovitej vrstve snehu, ale vždy lepšie a rýchlejšie ako keby som išla pešo a niekde sa zošmykla. Počkala som si hodinku na poradie, ale lekár ma nepotešil. Síce stehy mi vybral, ale zas ma chce vidieť o týždeň. Aj som premýšľala aký na to má dôvod, že by predsa len tá studená káva zaúčinkovala? Nevadí, takže o týždeň ho zas navštívim, dúfam že to bude už posledná návšteva.
Medzitým padal a padal sneh, ale už sa zmenil na taký ťažký a mokrý. Samozrejme moje vyčistené parkovacie miesto už bolo obsadené. Tak som si zopakovala ranný rituál a zatrénovala som v druhej fáze, ale už značne s ťažšou záťažou.
Ešte mám ísť poobede preč s autom, zatiaľ síce ten sneh nepadá, ale už sa teším na večernú tretiu fázu tréningu, lebo určite sa čisté miestečko niekomu medzitým zapáči.
Ale nevadí, za tréningy vo fitku treba zaplatiť vstupné, s erárnou lopatou ho mám zadarmo.
Snehu zdar!!!
