Je častou témou diskusií, keby sa urobilo to alebo ono, nemusel sa rozšíriť. Zo začiatku to bolo určité podceňovanie situácie, načo tieto opatrenia, veď my to tu ešte nemáme, alebo len v nepatrnom množstve, ale teraz? To je už panika na všetkých frontoch. Média majú veľkú moc nad ľuďmi. Šírením rôznych poplašných správ, právd i poloprávd a to nielen v oblasti zdravia, ale celkovo.
Na celkovom tomto chaose ktorý vládne nielen u nás, ale aj v Európe, či vo svete majú svoj „leví“ podiel. Niekedy mám z tých správ pocit, že čím horšie, tým je to pre nich lepšie.
Je táto panika oprávnená?
Z môjho pohľadu by sa mal človek určite chrániť, aby tento vírus nezískal a to zvýšenou hygienou, s obmedzením stretávania sa na miestach kde je väčší výskyt ľudí.
Ale prečo je vyšší výskyt? Lebo panika, že nebude potravín, tak treba zásoby nie na dva týždne, ale aspoň na pol roka, čím viac, tým lepšie. Popri tom, keby každý si nakúpil zásoby s mierou, tak by neboli preplnené obchody, rady pri pokladniach. Ani tá „panika „ niektorých ľudí nebráni tomu, aby sa chránili, ich panika spočíva v tom, že nebudú mať čo jesť. Ja tomu pevne verím, že každý má v takej miere zásoby, že by neumrel hladom v prípade karantény. Ďalším extrémom je podceňovanie situácie s tým, že predsa mne sa nemôže nič stať.
Ráno som prechádzala okolo stánku s chlebom a pečivom, dlhá rada ľudí, nahusto vedľa seba, len dvaja z nich mali rúšky, ešte ani jeden deň toľko ľudí na chlieb nestálo. Aj keď pochybujem o 100% spoľahlivosti jednoduchých rúšok pred nákazou, ale mali aspoň niečo. Nedostatok rúšok, to už je samostatná kapitola, tie v primeranej cenovej relácii sú nedostupné, na trhu sa síce dajú zohnať, ale za viacnásobné ceny. Hyeny využívajú ich nedostatok. Bohatne sa aj na takejto ľudskej biede. Na takýto nápor čo sa týka zdravotných pomôcok sa nemyslelo, ale rôzny priekupníci sa rýchlo spamätali.
Domáca karanténa pre ľudí, je tiež otázne či ju dodržiavajú. Koľkí sa ani nepriznávajú k tomu, že boli v zahraničí, alebo sa stretli s chorým človekom? Nemusia sa u nich prejaviť príznaky, alebo len mierne, ale nositeľmi môžu byť a ani o tom nevedia. Koľkých sme stretli v obchode, či na iných miestach? Ťažko povedať.
Áno človek sa má chrániť, bez ohľadu na to, či mu to niekto odporúča a mal by sa do dôsledkov, ale robia tak všetci?
Mám panikáriť, že koľko nakazených ľudí pribudlo, ktoré regále sú v obchodoch prázdne?
Nie nebudem to robiť, TV som už dávnejšie prestala sledovať, prestanem aj správy čítať, aby ma neinfikovali vírusom paniky, miesto rádia si pustím CD s pesničkami. Nechcem žiť v panike a v strachu.
Zatiaľ nemám dôvod byť v karanténe, tak budem chodiť do prírody na tie „menej vychytené“ miesta, kde zriedka kto zablúdi. Tešiť sa z rozkvitnutých kvetov, spevu vtákov, z pekných výhľadov...
A keď aj napriek mojim opatreniam nebudem mať šťastie, tak to tak má byť... Každý to cítime inak, ja takto...
