Mojej najmladšej vnučke vypadol prvý zub. Teda nebolo to celkom samovoľné, trochu mu pomohla. Prišla za mnou s hrdosťou, zúbok v dlani a štrbavý úsmev. Tešila sa z toho, veď „Zúbková víla“. Neviem kto vymyslel odmeny za vypadnutý zub, ale aspoň pri tých predných zúbkoch je to taká cena útechy za štrbavosť.
Je iná doba, aj my skôr narodený sa jej prispôsobujeme. Aj ja som sa zahrala na „Zúbkovú vílu“ aby som vnučke urobila radosť.
Prispôsobujeme sa, zvykáme si aj na iné zvyklosti a vymoženosti. Internet, dotykový telefón, rôzne aplikácie v ňom a ďalšie technické vymoženosti. Je mi však jasné, že na mladých, ktorý sa už narodili do tejto doby, mať nebudeme.
Zvykli sme si na to, že sú plné obchody tovaru, že južné ovocie nie je len pred Vianocami, čerstvá zelenina len v sezóne. Že to nemá tú tradičnú chuť prirodzeného dozrievania? Aj na to sme si zvykli.
Zvykli sme si na to, že môžeme cestovať takmer neobmedzene do rôznych krajín, spoznávať svet a pri tom mnoho ľudí nepozná to čo je doma. Lebo len zahraničie je pre nich to pravé.
Na lepšie sa ľahko zvykne, ale ako každá minca má dve strany. Vidím to aj na svojich vnúčatách. Miesto toho, aby sa spolu hrali, rozprávali sa, alebo čítali knihu,ako to robili moje deti, každý z nich má v ruke svoj mobil či tablet, virtualita je pre nich zaujímavejšia a cennejšia ako realita.
Svoj vzor vidia v rôznych „influcieroch“ a „youtubéroch“. Lebo ten je aký „namakaný“, tá nosí taký odev, či účes, používa kozmetiku tej značky, to predsa musím mať. Svoju úspešnosť potom vidia v množstve svojich „followerov“ a nie vo vedomostiach a vlastných schopnostiach.
Je iná doba, lepšia? Má aj svoje pozitíva ako aj negatíva. Medzi tie pozitíva zaraďujem aj internet. Nebyť tejto možnosti, nespoznala by som ľudí, priateľov, ktorých by som v reálnom živote zrejme nikdy nestretla. Nepoznala by som ľudí, ktorých v živote ani stretnúť nechcem. Rozširuje môj obzor informáciami ktoré ma zaujímajú. Internet je dobrý radca, len sa z neho nesmie stať pán. Nie som „online“ 24 hodín ale to neznamená že na priateľov nemyslím.
Čo dodať na záver? Len toľko, že všetko treba s mierou a s rozumom. Preto aj tá „Zúbková víla“ nebudem pre vnučku pri výmene celého chrupu, ale len pri predných zúbkoch, nech ju aj maličkosť poteší.
