Tento rok je iný ako boli predchádzajúce, myslím si, že nielen pre mňa ale pre všetkých nás. Každého sa dotkla keď nie choroba tak problémy iného rázu či už finančné, vzťahové, niekedy aj existenčné...
Ale všetko so všetkým súvisí. Zvykli sme si na určitú slobodu vo svojom rozhodovaní, v cestovaní, slobodu slova...
A zrazu sú tu obmedzenia, strach o svojich blízkych o svoju budúcnosť, neistota čo bude...
Zostala nám len tá sloboda slova...
Musím však konštatovať a určite nie som v tom sama, že je veľa takých, čo tú slobodu slova využívajú a zneužívajú. Sú to nezmyselné útoky, nenávistné a znevažujúce slová voči druhému... Podľa mňa to je v tom človeku, je to jeho podstata, osobnosť ktorá má potrebu svojmu okoliu, známym či neznámym ubližovať. Keby nebolo tej slobody slova, tak by sme nepoznali tento charakter a vlastnosti toho druhého... Bola by to len pretvárka, divadlo a ja nemám rada takýchto hercov.
Kto mi nevyhovuje, alebo mi úmyselne a vedome ubližuje, toho dokážem zo svojho života vytesniť. Časom určite človek zistí aj pri tých „hercoch“ akú rolu hrá, len o to väčšie je potom sklamanie. Určite ste sa aj s takýmito prípadmi stretli.
Vianoce, Vianoce prichádzajú, šťastné a veselé...
Áno, aj napriek všetkému čo sa navôkol deje, tie Vianoce budú šťastné a veselé... Lebo ich také chcem mať, aj keď to budú len virtuálne stretnutia s rodinou, s priateľmi... Nezáleží na tom, ako sme od seba ďaleko, ale že jeden na druhého myslíme, aj keď tie objatia musia ešte chvíľu počkať a dúfam, že to nepotrvá pridlho.
Dnes jeden z nás robí akúsi virtuálnu reťaz priateľstva, pre priateľov, pre nás, ktorá verím a dúfam, že sa nikdy neroztrhne, patrí mu moja veľká vďaka. Aj vďaka tejto reťazi tie moje Vianoce budú šťastné, lebo...
