Sú rôzne vedecké teórie, definície šťastia.
Kant ho definoval ako uspokojenie všetkých našich náklonností, dôsledok plného rozvinutia ľudských možností. Šťastie neobsahuje nijakú mravnú hodnotu a treba si ho zaslúžiť výkonom cnosti.
Platón ho definoval ako cieľ života človeka spočívajúci v priblížení sa k idei dobra.
Každý z nás má svoju predstavu o svojom šťastí, myslím si, že sa to nedá jednoznačne definovať, že práve toto je to pravé šťastie.
Niekoho robia šťastným peniaze, materiálne hodnoty, iného moc a pocit nadradenosti, neomylnosti. Pre niekoho je to spokojnosť v rodine, rôzne zážitky, ciele, ktoré sa mu podarilo dosiahnuť.
Aj keď dúfam a verím, že tých druhých je viac, realita sa žiaľ ukazuje inak.
Veľa ľudí spája pojem šťastia s úspechom, peniazmi, karierou, s bohatstvom. Keď nedosiahnu svoje méty, sú z toho nešťastný. Tu by som však použila slová rímskeho filozofa, cisára Marca Aureliusa: Nezabudnite nikdy, kto je šťastný, ten nepotrebuje veľa.
Šťastie je vlastne stav našej mysle, schopnosť vnímať tie drobné črepiny šťastia.
Mojimi črepinami sú veľká a zdravá rodina, priatelia, moje záľuby a koníčky, v neposlednom rade aj to zdravie. Z týchto drobných črepín vyskladávam to svoje šťastie. Šťastie vlastne netreba ani definovať, stačí ho cítiť.
Myslíš si ty, alebo ty, že nemáš šťastie? Že ťa obchádza? Pozri sa okolo seba. Vidíš bezdomovcov, popíjajúc to svoje čučo, žobrajúcich o pár drobných, aby si zas ním mohli utlmiť svoju myseľ. Máš svoju strechu nad hlavou, máš sa kde vracať, domov...
Alebo tie deti v domovoch, raz ich musia opustiť kde sa budú vracať? Kto ich pohladí či pritúli, pofúka drobné boliestky. Áno, niektorým je tam lepšie ako u „rodičov“ majú šťastie, že sú tam kde sú, majú stravu, opateru. Ale je to všetko? Tvoje deti sa majú kde vrátiť, posťažovať sa, či sa pochváliť, kde sa vrátia oni? Tvoje deti majú šťastie a keď sú oni šťastný, si aj ty.
Nezažívame hrôzy vojny a dúfam, že ani nezažijeme. Aj tie prírodné katastrofy nás zatiaľ obchádzajú, nie je to šťastie?
Nie je šťastím to, že máš vo svojom okolí ľudí, priateľov, ktorí si ťa vypočujú, poradia, pomôžu?
Nie, nemôžeme mať všetko, to však neznamená, že človek nemá šťastie. Na to, čo nás robí šťastnými niekedy prichádzame až vtedy, keď to strácame.
Dúfam len, že mám toľko šťastia, že tá muška zlatá u mňa zostane aj naďalej, tiež vám to prajem.
