Už je tomu sedem dlhých rokov čo ti ju nenosím, len zapálim sviečku a spomínam.
Mal si ťažký život, z jedenástich súrodencov si bol tretí najstarší. Spomínal si mi, aké to bolo keď sa po skromných raňajkách chlieb zamkol, že vraj išiel spať. Toľko detí keby sa najedlo do sýtosti, nezostalo by na druhý deň. A vaša tlupa vyrazila do okolia, do lesov čo sa dalo ste nazbierali a čo sa dalo aj zjedli.
V tých časoch to bola vzácnosť aby všetky deti prežili, okolo kosil týfus, kiahne a rôzne iné choroby, vás to obišlo.
Narodil si sa ako Slovák v Maďarsku, v čase presídľovania ste museli aj to málo nechať tam, a prísť do cudzieho prostredia, na Slovensko, do zväčša maďarskej dediny. Ale vždy si bol hrdý na to, že si Slovák aj keď ti nadávali „buta tót“. Dávali vám za vinu, že rodiny s maďarskou národnosťou sa museli vysťahovať. Ako keby ste za to mohli...
Vždy si túžil vrátiť sa a pozrieť sa do svojho rodiska, tento tvoj sen som ti splnila v jeden deň, nič som ti nechcela prezradiť len to, že pôjdeme zajtra na výlet. Naštudovala som si mapu a vyrazili sme.
Keď sme prekročili hranice, začal si tušiť kde ideme, úplne si ožil obzeral si sa po okolitých lesoch a v tej tvojej rodnej dedinke si ma presne nasmeroval do vašej ulice, škoda len že ten tvoj rodný domček už nestál. To bolo prvý krát a naposledy čo som videla v tvojich očiach slzy.
Bol si tvrdý na nás, ale hlavne na seba. U nás sa nenosila pochvala či pritúlenie. Povinnosti, práca, ísť tvrdo za svojim cieľom, snaha vyrovnať sa tým, ktorý ťa považovali za menej, za chudobného a nevzdelaného. Veľa si toho dokázal, aj napriek tomu že si mal len to základné vzdelanie veľa si vedel o svete.
Obdivovala som tvoju rozhľadenosť, keď som niekde cestovala, vedel si mi popísať kde to mesto leží, s kým ten štát susedí, hlavné mestá, rieky. Neviem odkiaľ si toto všetko vedel, ja si už veľa nepamätám, mohol si byť dobrým žiakom ale podmienky si na to nemal.
Niečo som po tebe určite zdedila, možno práve tú tvoju tvrdosť na seba, cieľavedomosť a lásku k horám aj keď si žil väčšinu života na rovine, viem že ti chýbali.
Keď si ma prišiel navštíviť a boli sme spolu na hríby, túlali sa po horách, videla som na tebe že si šťastný aj keď si mi to nepovedal. S hrdosťou si viezol domov v plecniaku vlastnoručne nazbierané hríby.
Chýbaš mi, hoci nikdy si mi nepovedal že ma máš rád cítim, že to tak bolo. Ani ja som ti to nikdy nepovedala, u nás to nebolo zvykom, teraz si to vyčítam, keby sa dal vrátiť čas.... Veľa sme si toho nepovedali otec, škoda.
