Varovanie: Tento článok je založený na osobnej skúsenosti z jednej časti USA, ktorá zatiaľ trvala asi týždeň. Aj keď sa autor snaží vyhnúť generalizáciám a stereotypom, dopúšťa sa ich. Všetky sťažnosti na faktické nepresnosti prosím smerujte na adresu stupidnitpicking@yourmom.com.
1. Hodnotu si pridajte sami
Akože hypoteticky si idete po ulici a dostanete smäd. A vidíte nejaký sedem/jedenásť, čo je akože obchod. A vidíte tam nejaký nápoj, ktorý ste nikdy nemali, ale veľa krát ste ho videli v popkultúrnom svete, či na webe. Napríklad taký poetický nápoj s názvom Horská rosa. Akože vážne si to predstavte, detaily sú tu dôležité. A teraz vidíte cenovku. Napríklad 99 centov. Tak si v duchu pripravíte riadne pokrčenú, mierne roztrhanú jednodolárovú bankovku, ktorá je pokreslená smajlíkom (v USA normálna vec). A ešte si poviete, že ten 1 cent (ktorý je aj tak úplne zbytočný, viď. https://www.youtube.com/watch?v=y5UT04p5f7U) necháte predavačovi, aby mal čo hádzať z mostov (lebo iný účel 1 cent nemá).
Ale predavač vám zrazu povie niečo, čo roztrhá vaše predstavy a naruší váš život do základov (na 13 sekúnd). „Bude to dolár, 7 centov“ Srdce sa vám zastaví. Čo? Prečo? Čo je to za osem centov? Na cenovke máte 99 centov a nič viac. PODVOD.PODVOD. Toto by ani Slováci nespravili. To nepoviete, to si pomyslíte. Nechcete sa hádať, vytiahnete one dime (čo je 10 centová minca, ktorá je menšia ako päťcentová minca) a s pocitom straty a zmaru odchádzate. A takto sa to stane ešte štyri razy.
Neskôr zistíte prečo. Keď kupujem knižky na Amazone (#hipstar), tak pri cene majú napísané, že cena obsahuje aj DPH (teda VAT v američtine). To mi vždy prišlo tak trochu Captain Obvious. Veď jasné, že cenu uvádzajú takú, koľko za danú vec zaplatím. Podľa mojej laickej definície je cena sumou peňazí, ktorú zaplatím za daný tovar. To je akože celkom logické, ale je to menej americké ako auto s nízkou spotrebou (ja viem predsudky a Tesly a hybridy). V USA je na cenovkách suma bez DPH. Prečo? Pre zákazníka to nemá vôbec žiadnu výhodu. Vraj je to preto, že každý štát v Štátoch má inú mieru DPH a kvôli tomu... ehhh, aj tak to nemá vôbec žiadnu logiku. Ostáva mi dúfať, že to vylobovali veľké korporácie, ako psychologický trik na zákazníka. Lebo ak nie, tak tá blbosť nemá vôbec žiaden dôvod.
EDIT: V diskusii ma upozornili, že v USA neexistuje VAT (ten Amazon ma pomýlil), ale niečo zvané "Sales tax". Ale je to v podstate to isté, čo DPH, teda peniaze z nákupu, ktoré putujú štátu.
2. Vždy v kondícii
Nie, nebojte sa, nejdem písať o tom, že Američania sú tuční, alebo nie sú tuční, alebo niektorí sú tuční a iní nie, ale priemernú váhu majú vyššiu ako iné krajiny. Toto vôbec nie je o hmotnosti, ale o inej veličine. O teplote. A/C, alebo po slovensky Air conditioning (v niektorých stredoslovenských dialektoch aj klíma), je v Amerike všade. Také tie tradičné metódy bránenia domu pred smrtonosným letným teplom (cez deň zatiahnem žalúzie, v noci otvorím okno) tu nenájdete. Na mojej ubytovni sú postele, skrine, stoličky, gauč, nefungujúci televízor, kávovar, rýchlovarná kanvica (bezdrôtová) , mikrovlnka (pravdepodobne jedna z prvých), sporák zo sedemdesiatych rokov a kilo prachu. Jednoducho žiaden luxus. Ale práve nám namontovali 6 fungl nových klimatizačných jednotiek. A to sme skoro na hraniciach s Kanadou.
Ale čo sa sťažujem, že mi je v lete chladno? Lebo Američania robia veci nadoraz. To keď mám v diere v stene skrinku, ktorá z môjho domu spraví chladničku, tak ju asi pustím naplno. Alebo radšej nie. Kúpim novú výkonnejšiu. A tú pustím naplno. A ešte sa kolegu spýtam, či to nejde vypeckovať ešte viac dákym hackom. Potom to dopadne tak, že vonku je vám hovadsky teplo a vnútri totálna zima a v duchu počujete babku, ktorá vám káže, aby ste šli preč z toho prievanu, lebo nachladnete.
A keď som pri prievane. Američania to slovo nepoznajú (ale Nemci hej). A tak sa tu nikto nebojí, že nachladne z chladu. A ani nenachladne. Ale Slovák, ktorý sa prievanu bojí nachladne. Možno. Nemám na to štúdiu, ale nocebo efekt (podobné placebu, len s negatívnym účinkom, ak neviete, čo je placebo, tak si to vygooglite, nebudem tu robiť prednášku) je silná vec. No a keby vaša babka videla tie kilá ľadu, čo tu ľudia skonzumujú v nápojoch, tak by sa pomodlila aj zo sto Otčenášov.
EDIT: V diskusii som dostal pucung za to, že prievan je po anglicky draft. Ale draft je vnímaný inak ako prievan. Draft je príjemný pohyb chladného vzduchu. Prievan je nežiadúci útok vzduchu, ktorý nám vylezie na chrbát a nachladneme z neho. Ale je to teda celkom subjektívne, asi.
3. Would you like som nice with your ice?
Idete si po Nitre a oproti vám na ulici ide cudzí človek. Skontrolujete svoj neutrálny výraz, pohľad upriete do nekonečna pred sebou, ešte raz skontrolujete, či ho nepoznáte a plánujete okolo neho prejsť bez akejkoľvek reakcie. A on zdvihne ruku, zamáva vám a povie: „Hej nazdar, človeče, ako sa ti darí?“ Potom odkráča preč, bez toho, aby si mohol vypočuť odpoveď. Toto sa v Nitre a ani nikde inde na Slovensku nikdy nestalo. A ani sa to nestane. Ale v USA je to tak každý deň.
My Slováci sa môžeme chváliť, že sme pohostinní a milí, ale len k svojim. Američania sú milí ku každému. Všetci sa usmievajú. Všetci sú nápomocní. Každý je s každým kamarát. Je mi z toho zle. Mohol by sa niekto v USA mať trochu mizerne a dať to na sebe vidieť? A mohol by niekto myslieť na mňa? Vyše 20 rokov som potláčal úsmev na verejnosti (a bol som výnimočne talentovaný) a teraz sa mám usmievať pomaly aj v spánku, keby ma náhodou niekto zazrel z okna? A k tomu mám predpokladať, že každý koho stretnem je fajn? Prepáčte, v mojej krajine bol komunizmus a eštebáci a nie každý bol fajn a správame sa tak, že nie každý je fajn.
Prečo sú teda Amíci tak milí? Moja neoverená hypotéza je, že za to môžu služby. Obrovské množstvo Američanov pracuje v službách (autá sa už robia v Číne) a tak musia byť v práci milí na každého. A keď odídu z práce, tak svoj prístup nezmenia. A áno, niektorí ľudia sú v skutočnom živote veľmi nepríjemní a milí sú len naoko, ale je ich tu akoby menej.
Iní ľudia zas majú problém byť nepríjemní aj keď na to majú dôvod. Vtedy nastupuje pasívna agresivita. Nikto vám nepovie: „Uprac si tú kúpeľňu po sebe, ty prasa!“ To sa vytlačí päť A4-iek s textom: „Veľmi pekne vás prosím, snažte sa kúpeľňu udržať v stave, v akom bola, keď ste prišli. Poprípade v lepšom. Je mi trápne také základné veci písať a dúfam, že už s tým nebude problém. Ďakujem za pochopenie a prajem veľa zdaru.“
4. Zlato bez koruny
Pivo. Veľmi zložitá téma. Medzi veľkými značkami sú aj vodnaté patoky, aj celkom schopné pivá, ktoré sa môžu merať aj s našim Smädným Mníchom. Napríklad taký americký Budvar je celkom fajn (aj keď bratia Česi sú na nich právom naštvaní). A kto chce haniť americké pivo, nech si zistí niečo o obrovskej popularite mikropivovarov, vďaka ktorým sa tu dá vybrať z viac druhov pív ako v Belgicku (a na Slovensku, kde je len ležiak plzeňského typu alebo ležiak plzeňského typu s limonádou). Môj problém s pivami je inde.
Teplý letný deň, človek je unavený z práce, zájde do krčmy na čapáka, chvíľu čaká. Potom príde chladný zlatavý mok s nadýchanou penou, do ktorej sa pri prvom dúšku namočí nos. Pena pomaly sadá a tak je treba si s pivom pohnúť (alebo trochu potočiť pohárom). Čapička chráni pivo pred vzduchom, ktorý pivu nerobí dobre. Áno trvá to dlho takto načapovať (hlavne ak to niekto nevie), ale je to správny spôsob.
V Amerike na to zabudnite. Tu penu nechcú. V práci čapujem pivo a vždy mi trhá srdce, keď musím penu vylievať (aj keď tu pivo aj tak veľmi nepení). A raz som spravil hriech, za ktorý by ma na Slovensku zabili. Poplietol som objednávku, načapoval som o pivo viac. Vraj ho mám dať do chladničky a počkať, kým si objedná niekto iný. Trvalo to polhodinu a pivo som vydal. To pivo nik nevrátil.
5. Politicky korektné hajzle
Ľudia neradi hovoria iným, že idú zo svojho tela vylúčiť prebytočné látky. Snažíme sa to robiť v čo najväčšom súkromí, uzatvorení pred vonkajším svetom. Aby sme sa s prebytočnými látkami nestretávali, vymysleli sme water closety. A keď ľudia museli, tak povedali, že idú na water closet. A bolo to pekné slovo, ktoré nemalo negatívne konotácie. Veď tam bola voda a čisto. Ale časom ľudia zistili, že iní ľudia na water closetoch kadia a bolo im nepríjemné povedať také škaredé slovo. Tak vznikla skratka WC, také kódové slovo, aby sa ľudia necítili trápne.
Ale aj WC bolo po pár rokoch škaredé. Na WC chodili len Mexikánci a drogisti. Vysoká trieda chodila na toilety. Lebo veď to je francúzsky. Tak sa tam nechodí kadiť. A ak aj hej, tak len tak jemne s francúzskym prízvukom.
Ale aj toilete je škaredé slovo. Nástupcom je restroom a bathroom (a aj to sa skoro asi zmení, návrhy na nové slovo pošlite hlavnému hygienikovi). Lebo však tam nejdeme kadiť, ale oddýchnuť si a umyť sa. Chcel som si kúpiť toaleťák. Vidím regál papierov na rolkách, ale všetko len samý bath paper s fotkami šteniat vo vani. Tak som nevedel, že čo a ako a čo.
A takáto divná politická korektnosť sa netýka len hajzlov, ale aj iných rás, pohlaví, genderov, sexuálnych orientácií, socioekonomických, náboženských a politických skupín etc. A všetky názvy sa časom updatujú a ak ste update nedostali, tak ste prinajmenšom necitlivé hovado alebo rasistická sviňa.
6. THIS. THIS STUPID TERRIBLE HORRIBLE THING.
Nechcem o tom písať.
