Pozeral som youtube, ako to často robím a objavila sa mi reklama na vju.sk. Slovenská služba, ktorá sa snaží preraziť s originálnou slovenskou videotvorbou. Tak som tam klikol a teraz vám poviem, či sa to oplatí.
Hejtón -u muž. r. literárny útvar menšieho rozsahu, písaný nenávistne, nekonštruktívne o nepodstatných veciach, uverejňovaný na blogoch. Dnes o Slovákoch, ktorí chcú niečo dokázať, ale nemuseli by.
Médiá sa s príchodom internetu zmenili. Kedysi sme náš čas mohli márniť len pri televízii, rádiu či časopise. Youtubey, 9gagy a rôzne buzzfeedoviny fičia už aj na Slovensku. Ale podcasty sú celkom neznáme. A to je škoda.
Čítal som na jednom nemenovanom internetovom denníku (ktorého názov sa začína na n) rozhovor s Bélom Bugárom. Samozrejme hovorili aj o referende. Samozrejme ma jeho odpoveď sklamala. Ale blog o referende nie je už na Slovensku potrebný. Blogov o chybách uvažovania, ale nikdy nie je dosť.
Na svete existujú zákony. Keď ich porušíme, sme potrestaní. Zákony chránia náš majetok, naše zdravie, výber daní a aj nejaké iné veci, ktorým nerozumiem. Chcete sa poprechádzať nahí po parku? Zdá sa to byť celkom príjemné. Smola, je proti tomu zákon. Neslobodno ukazovať piňďúr okolostojacim. Aj keď polovica okolostojacich (štatisticky) vidí aspoň jeden piňďúr každé ráno. Ale je to zákon, tak ho dodržujeme. Ale sú pravidlá, ktoré dodržujeme, aj keď nemusíme. Tie vznikli v minulosti, možno náhodou. Možno boli kedysi užitočné a teraz už nie sú, ale my ich stále slepo nasledujeme. A stále sa nikto nezamyslel, že by bolo fajn, keby napríklad muži nosili sukne.
V dnešnej dobe je originalita veľmi dôležitou súčasťou nášho života. Originalita, ale bola cenená aj v minulosti. Už starí Rimania si ctili originálnych ľudí. Slovo originalita pochádza z latinského slova origo, čo znamená pôvod/pôvodný (či?). Ale odkiaľ skutočne pochádzajú naše myšlienky? A prečo zatiaľ tento článok vyzerá akoby ho napísal nejaký tuctový neoriginálny školák na hodine slohu? A čo s tým má spoločné Postrach Denis, mimozemšťania a Tolkien?
Väčšina Slovákov sa hlási ku kresťanstvu. Väčšina slovenských kresťanov sú kresťania nepraktizujúci. Alebo možno aj nie, nemám dáta, ktoré by to potvrdzovali. Ale kostoly plné nie sú. Byť nepraktizujúcim kresťanom je výborné, hlavne ak je človek lenivý. Sám som nepraktizujúcim kresťanom býval. Modliť sa netreba doma ani v kostole. Len tie Vianoce nepraktizujúcemu narúšajú biorytmus. Ale inak stačí mať taký pocit kdesi vzadu v hlave, že nejaký Boh existuje. Ale ja som bol výnimočne lenivý. Čo je to za hlúposť chodiť na Vianoce do kostola? Unavený z tých šialených kôp jedla a sledovania Smrtonostnej pasce (najlepší vianočný film sveta) sa o polnoci niekam trepať? Aby som si tú hodinku času ušetril, stal som sa ateistom.
Denník Sme podľa niektorých ľudí obmedzuje slobodu slova. Zavádza moderované diskusie. Hlavne k článkom kde diskusie doteraz neboli povolené. Ale čo je najhoršie, zobrazia sa len príspevky, ktoré prinášajú nové relevantné informácie alebo kvalitne vyargumentované názory. Za toto sme kľúčami štrngali? To si už človek nemôže zatroliť na cudzej internetovej stránke? Ale ja mám riešenie aj pre príspevky, ktoré prinášajú staré, nerelevantné informácie a chybne vyargumentované názory. Milí troli, trolice aj trolíčatá, predstavujem Vám reddit.
Vlajky sa požívajú už stáročia. Už starí Rimania mali pri bojoch štandardy. Rozvoj námorníctva v 17. storočí potom priniesol vlajky námorné a následne aj národné. Dnes má vlajku každý štát a sú používané ako symboly krajín pri mnohých udalostiach. Niekoľko výnimočných vlajok si môžete pozrieť po rozkliku.
Nie, nebojte sa nie som žiaden RnScDr. a nesnažím sa vyvrátiť Newtonovu teóriu gravitácie. Hovoriť chcem o filme Gravitácia a o jeho vedeckých pochybeniach, ale aj o správne zachytených javoch.
Cestou v autobuse, na prechádzke so psom, či pri čistení zemiakov sa náš mozog často nudí. Nevadí hudba v mobile to istí. Ale tento čas môžeme využiť aj inak. Audioknihy sú výborná vec, ale aj niečo stoja (ale drahé nie sú). Na druhej strane sú podcasty, ktoré sú väčšinou zadarmo a audioknihy spoľahlivo nahradia. Tu je 5 podcastov, ktoré poučia aj zabavia.
Naša spoločnosť od nás požaduje názory. Ako za všetko, aj za toto môžu internety a reality show. A sčasti aj demokracia. Tá je predsa založená na názoroch, ktoré si vytvárame na politikov. Superstar nás naučila, že človek vie spievať, len ak vie spievať podľa nášho názoru. No a diskusie, facebooky a filmové databázy sú názorov plné. Ale predstavte si, že na niektoré veci názor nemusíme mať. Nedávno som na to prišiel a je to skvelé. Článok sa týka aj potratov, aby nazbieral prezretia.
Populárna relácia sa začína. V štúdiu je na prvý pohľad sympatický moderátor a zopár hostí. Zaujíma sa o nich, pýta sa ich na koníčky, na rodinu. Všetci sú veselí. Jeden z hostí dostáva niečo, čo už dlho chcel. Moderátor mu to s úsmevom odovzdáva. Diváci pri televízoroch sa radujú tiež. Nemali by. Táto relácia zneužíva ľudí len pre zisk. Dúfam, že po nasledujúcom článku nebudete reláciu Duel na STV sledovať.
Televízia Šláger je veľmi úspešná. Pán Peterka vysiela pre dôchodcov dychovku, ľudovky, kántry a repeťácke piesne (s veľkou porciou Martina Jakubca). Je tak úspešný, že Jojka urobila v podstate rovnaký kanál Senzi. Hudobnú produkciu hodnotiť nemienim (ešte by sa mi ušla žalôbka), ale určite chcem kritizovať nedostatočne kreatívne názvy ich kapiel. Síce nie som profesionálny názvotepec, ale raz som vymyslel názov pre imaginárnu punkovú kapelu (Vlasová sPunKa).
Slovensko zachvátila acai mánia. Privial ju vietor zo západu, kde bola táto podivne fialová bobuľa obrovským hitom. Firma, ktorá acai dováža to vzala zostra. Reklamná kampaň je rozbehnutá v printe aj rádiu, TV spoty sú frekventované (videli ste niekedy reklamu na konkrétne ovocie?), dokonca to je (čítaj konzumuje) aj Maslák v Paneláku. Podplatili skoro celý svet, ale mňa nie. Tak čo, mám na nich nakydať?
Odpoveď na otázku je jasná. Áno potrebuje. Ale o to mi až tak nejde. V tomto článku chcem reflektovať moje názory na jednu reportáž, ktorá bola odvysielana v popoludňajších novinách a hovorí o urieknutiach, kliatbach a porobeniach (osobne uprednostňujem porobenie, znie to oveľa lepšie ako prekliatie). Poďme si reflektorom na toto dielko posvietiť.
Včera som pozeral Colnicu. Slovenský dokument bol vcelku nudný a talkshow s Adelou som si odpustil. Ale český dokument bol vtipný. Aj som sa z neho veľa dozvedel. Že Európska únia je ako múmia, ktorú treba zombifikovať (aj keď mne skôr pripomína takého novodobého upíra). Že Slovensko ešte neprevibrovalo na vyššiu úroveň. A niečo povedal aj Jožo Ráž. Bolo to hlúpe a rasistické a bolo to o Rómoch a nie o Číňanoch. Ale haniť Ráža nebudem, to prenechám na iných. Isté je, že Ráž je blbec. Ale sú ľudia pokrytci ak počúvajú jeho muziku?
Ja osobne sa považujem za knihomoľa, teda minimálne za knižného priaznivca. A ak by som to mal povedať presne, tak rád čítam knihy. A nepíšem to tu preto, že sa tým chcem chváliť. Na ten účel som sa pridal do FB skupiny jedného eshopu. Je to tam pekné. Aspoň niekto si so mnou pripomenie 25. máj. Ale sú tam, a nielen tam, aj ľudia, ktorých som neveľmi kreatívne nazval knihosnobmi. Chápete je to skoro ako knihomoľ. Rozmýšľal som aj nad bookstermi a kníhstermi a podobnými sprostosťami, ale knihosnob je také slovensky írečité. Knihosnobi majú knihy radi a chcú aby to všetci vedeli, preto hovoria toto.
