1. Keby ľudia viac čítali bolo by na svete oveľa lepšie. / Ak čítate knihy, stane sa z vás lepší človek.
Toto nie je úplne nesprávne tvrdenie. Dokonca by sa dalo pred sto rokmi označiť za správne. Niektoré, nie všetky, ale niektoré knihy skutočne dokážu rozšíriť naše modzgy, zjemniť naše city, či aspoň maximalizovať objem našej slovnej zásoby. Ale je kniha najlepší spôsob, ako toto dosiahnuť? Veď je 21. storočie. Existujú blogy, podcasty, hry, filmy, televízia, rádio, komiksy, divadlo, interpretatívny tanec, filozofický strptíz a možno aj niečo iné. Nie je skvelé objaviť svoje morálne zásady v počítačovej hre, kde každé rozhodnutie môže zmeniť nasledovný vývoj jedného človeka, poprípade celej galaxie? Nie je skvelé nechať si vysvetliť nekonečné konvergentné rady pomocou kreslenia slonov a tiav (http://www.youtube.com/watch?v=DK5Z709J2eo)? Nemôže 140 písmen dlhý tweet mať rovnaké posolstvo ako 140 strán dlhá kniha? Je rozdiel v tom či si prečítam Hviezdoslavovu báseň, alebo si pustím Beneho rap? Áno je, Benemu aspoň trochu rozumieť, aj keď šušle. A aj keď je televízia plná šmejdov, tak sa dá nájsť mnoho dokumentov, ktoré dokážu veľmi pekne vysvetliť, ako funguje vesmír, ilegálny obchod s obličkami, alebo lyžiarsky vlek. Jednoducho hodnota informácie/umeleckého zážitku sa nemeria médiom, ktoré ju prezentuje. A keď sme pri tom...
2. Videl som film, ale kniha bola lepšia.
V poslednom čase idú do kín hlavne tieto typy filmov: pokračovania zavedených sérií, pokračovania zavedených sérií s dôchodcami, remaky, rebooty a v neposlednom rade filmy podľa kníh, komiksov, počítačových a stolových hier (a niekde v Holywoode už nejaký producent plánuje film podľa mobilnej aplikácie, môj tip na prvenstvo je Angry Jedi Birds: The hidden eggs 3D, by Disney). No a práve na filmy podľa kníh chodia aj fanúšikovia pôvodných kníh. A z kina odchádzajú sklamaní. Vraj film neumožňuje ich nadpriemernej imaginácii naplno sa prejaviť a že je to urážka ich gigantického intelektu. A po niekoľkých takýchto návštevách sa dopustia odporného zovšeobecnenia a povedia, že všetky filmy podľa kníh sú horšie ako originály.
Porovnávať knihy a filmy je jednoducho hlúposť. Sú to dve rozdielne veci. Je to ako miešať jablká s hruškami (inak jablkovo-hruškový kompót je nočná mora každého matematika). Hruška môže byť vynikajúca, ale ak má niekto celkovo radšej jablká, vyberie si jablko. A to ani nemusí byť dobré.
Samozrejme je mnoho knihofilmov, ktoré sú v podstate len pohyblivé ilustrácie (typu Harry Potter, Twilight), ale ani to neznamená, že je film zlý. Ak by mi niekto držal zbraň pred hlavou, tak si Twilight radšej pozriem, akoby som ho mal čítať. Je to kratšie a svižnejšie. Aj keď povedať o Twilighte, že je svižný je ako povedať o pápežovi, že je liberálny. Mnoho ľudí namietne, že si chce obrazy z knihy predstaviť bez pomoci režiséra. Ja im to neberiem, ale čo ak má nejaký chlapík v Holywoode lepšiu predstavivosť ako ja? Taký Kubrick vedel s knihami zázraky. A Coppola Krstného otca vylepšil a vďakabohu nesfilmoval tie časti o Sonnyho nádobičku, ktoré v knihe zaberali dosť veľa miesta. A Jackson vďakabohu vyhodil z Pána prsteňov celého Toma Bombadila aj s nahými hobitmi na tráve. A to nehovorím o Hobitovi, ktorý bude možno prvý knihofilm v histórii, s ktorým strávite viac času ako s originál knihou.
A hoci nemám rád zovšeobecňovanie, treba povedať, že všetky knihy podľa filmov sú neskutočný šmejd.
3. Audiobooky/e-booky sú zlo. ZLO!!!
Samozrejme hardcorový knihosnob opovrhuje aj tými, čo knihy čítajú (a medzi nimi nie sú len čitatelia, ale aj spisovatelia a vydavatelia), ale nie tým správnym spôsobom. Takíto knižní kacíri sú schopní čítať knihy z elektronických prístrojov, či dokonca si ich nechajú čítať do ucha dákym kaukliarom. Lebo sú to leniví, technológiami rozmaznaní smradi, ktorí si dostatočne necenia kvality skutočnej knihy z papiera.
Knihosnobi vám vždy radi povedia, aké má kniha z papiera výhody. Dá sa napríklad chytiť. Je príjemná na omak. Štruktúra papiera, zvuk otáčanej strany, tvrdosť tvrdej väzby, mäkkosť mäkkej väzby, miera rozpadnutia často čítanej knihy (kniha má patinu), množstvo miesta, ktoré kniha zaberá, výtvarné spracovanie obálky (tie väčšinou bývajú pekné, alebo aspoň nie sú odpudivé, ale videli ste české obálky Adamsových kníh?). Nehovorím, že tie veci vôbec nie sú dôležité. Nie sú však najdôležitejšie. Na knihe je dôležitý jej obsah. Či sú písmena na papieri, na hardddisku, alebo vyryté laserom do ryže, ich význam to nemení. A áno na audioknihách nie sú obálky, čo ľudí ukracuje o ďaľší umelecký zážitok...
...čo je neskutočná škoda (zdroj: martinus.sk).
Audiobooky a e-booky sú v mnohom lepšie ako knihy. Netreba sa báť, že sa minie náklad, ušetrí sa zopár stromov a kopa miesta v knižnici a audiobooky môžeme počúvať aj pri iných činnostiach, čo šetrí čas. Samozrejme existuje mnoho dôvodov, prečo uprednostniť papierové knihy: nemám mp3 prehrávač/mobil, e-čítačky sú drahé, som neschopný ovládať akúkoľvek techniku, som hluchý, čítam len obskúrne knihy, ktoré sa vydávajú iba papierovo, alebo knihy s grafmi, či komiksy, slovenská a česká ponuka kníh je obmedzená a po anglicky neviem, nemám slúchadla, alebo sa mi proste papierové knihy len viac páčia zo sentimentálnych dôvodov. To sú všetko dôvody prečo papierové knihy preferovať, ale nie dôvod prečo nenávidieť ostatné možnosti.
Najsilnejší dôvod, prečo knihosnobi neznášajú e-knihy, je, že na rozdiel od e-kníh...
4. Knihy voňajú.
Knihosnobi milujú vôňu kníh. Isté časti internetu dokonca majú radšej vôňu kníh ako slaninu. A nie sú to len knihosnobi. Dá sa dokonca kúpiť parfum s vôňou kníh. Normálny človek by dôvod tejto úchylky chápal. Pri čítaní prežívame príjemné chvíle. Veci, ktoré čítanie sprevádzajú, sú teda pre nás príjemné. A jednou z nich je aj vôňa.
(zdroj: geekologie.com)
Takéto správanie má veľa príkladov. Applisti milujú vôňu nového iPadu, shoppoholičky nemajú nič radšej ako vôňu nových topánok, priaznivcom e-bookov lahodí zvuk tlačidla na pretočenie strany, zapálený hráči milujú uboxing (dajte youtube a vyhľadajte akýkoľvek názov hry + unboxing, je to neskutočná nuda, ale ľudia to pozerajú) a takto by sa dalo pokračovať dlho.
Dlho som toto vysvetlenie považoval za pravdivé. Aj je, ale len čiastočne. Prečo? Kniha pozostáva z organických materiálov (papier, lepidlo, atrament...) a tie reagujú s okolím a vytvárajú rôzne vône. A okrem vlhkosti, tepla, či svetla môžu knihu napadnúť aj rôzne plesne. A niektoré druhy plesní sú halucinogénne. Úplnou náhodou niektoré halucinogénne plesne napádajú aj knihy.
Takže ľudia, ktorí tvrdia, že milujú vôňu kníh sú na nej vlastne závislí, podobne ako je niekto závislý na lysohlávkach? V podstate nie. Čuchaním kníh sa do tela nedostane dostatočné množstvo halucinogénnej látky. Ale predstava, že knihosnobi sú v skutočnosti drogisti, je taká pekná, že som to tu musel napísať.
