A povedal som si, že je to dobré. Mal som pocit, že lenivejší vzťah k spiritualite už neexistuje. Ako som sa len mýlil. Byť praktizujúcim ateistom je ale časovo náročné tiež. V tom čase som čítal Bibliu, aby som sa mohol smiať na zjavných nezrovnalostiach a hlúpostiach (Levitikus 11, 21, akože vážne štvornohé?) a Minchina som mal pusteného na repeate. A hlavne som sa hádal diskutoval s veriacimi na tému „Je Boh, neni Boh, či ako?".
To je jedna z obľúbených činností praktizujúcich ateistov. Ale takéto večné prekáračky zaberú človeku more času. To by možno ani nevadilo, ale výsledky takmer neexistujú. Videli ste niekedy v komentároch pod youtubom niečo typu: „30 rokov som bol verným kresťanom. Ale tvoj koment, drahý IPwnTh315T5, zmenil môj svetonázor. Je pravda, že existenciu Lietajúceho špagetového monštra vyvrátiť nedokážem."?
-Osobne si myslím, že ateisti sú rovnako otravní ako kresťanskí fundamentalisti.
-Hlavne že si našiel spôsob, ako sa nadradiť nad obe skupiny.
(zdroj: http://xkcd.com/774/ inak ten komix je pod creative commons, tak týmto ani neporušujem zákon)
Jeden z najväčších praktizujúcich ateistov je Richard Dawkins. Je to evolučný biológ a vo svojom obore patrí medzi špičku. Vo svojej práci sa venoval evolúcii z pohľadu genetiky a medzitým stihol vymyslieť pojem mém (takže mu môžeme ďakovať aj za 9gag). Popritom stihol napísať niekoľko kníh, kde praktizuje ateizmus, vyvracia náboženské predstavy a upozorňuje na rôzne absurdnosti. Keď to človek číta (alebo je lenivý to čítať a radšej si to pozrie tu ), tak s Dawkinsom v zásade vo všetkom súhlasí. Ale Dawkins to podáva takým odporným a škaredým spôsobom, že keď sa k jeho tvorbe dostane veriaci človek, nebude nad Dawkinsovými argumentmi uvažovať, ale jednoducho sa urazí. Pekne to povedali chlapci zo South Parku (teda tvorcovia Trey Parker a Matt Stone, nie Kyle a Kenny): „Dawkins je ako prvák, ktorý hovorí škôlkarom, že Santa neexistuje. Že ak tomu niekto verí, tak je sprostý, lebo sa to ani nedá za deň stihnúť, obletieť celú zem. Ale tých škôlkarov baví veriť v Santu."
Ateista, ktorý takéto knihy číta, si síce prečíta príklady absurdností z mnohých náboženstiev, ale tým sa len utvrdí v názore (aj keď pravdepodobne správnom), že boh/bohovia/iné vyššie bytosti nie sú. Veriaci sa tými absurdnosťami zaoberať nebudú, lebo Dawkins ich akoby považoval za idiotov. A keď vás niekto má za idiota, tak sa s ním nebavíte. A áno je pravda, že náboženstvá sú absurdností plné, ale vadí to?
Zoberme si mormonov. To náboženstvo je založené na myšlienke, že Ježiš bol v podstate Američan. A Indiáni sú červení, lebo ich tak boh zafarbil. Na hanbu. Lebo to v skutočnosti sú Židia, ktorí sú zodpovední za smrť Ježiška. A černosi dlho nemohli ísť do neba, ale v roku 1978 si to Boh rozmyslel. A čarovné spodné prádlo. A keď si človek pozrie príbeh vzniku tejto viery, tak je mu tak nejak jasné, že Joseph Smith chcel jednoducho zaimponovať Američanom, aby aj oni mali svojho patriotického Boha (zdroj: zas South Park?).
Ale videli ste niekedy mormona? Aj keď veria v také hovadiny, sú to asi tí najmilší ľudia vo vesmíre. Vyzerajú ako najväčší slušáci. Nohavice s pukmi, čistá biela košeľa. Len tam kde normálni ľudia nosia kalkulačky (normálni ľudia nosia v náprsnom vrecku kalkulačky, však?), majú oni Knihu mormonovu. A keď sa s nimi rozprávate... Keď ich raz stretnete (a raz ich stretnete), skúste si s nimi zahrať takú hru. Skúste ich od seba odplašiť. Z vlastnej skúsenosti viem, že je to takmer nemožné. Môžete im povedať, že ste pohan a uctievate Perúna a spýtať sa, či im nevadí praktizovanie čiernej mágie. Môžete si robiť srandu z červených Židov. Môžete im prerozprávať časť South Parku, ktorú ste o mormonoch videli. Môžete povedať všetko, oni s vami budú pokračovať v rozhovore. Tak som použil svoj tromf : „A máte tam nejaké pekné mormonky? Viete, že by bolo nejaké to... (mrk, mrk) zbližovanie. A tým nemyslím zbližovanie s Bohom." A oni sa pousmiali. Nepousmiali sa preto, že to bolo vtipné. Lebo to vtipné nebolo. A pravdepodobne to bolo aj proti niekoľkým ich prikázaniam a ich vlastnej morálke. Oni sa pousmiali preto, že mi chceli spraviť radosť. Niektorí z mojich najlepších priateľov sa nesmejú na mojich trápnych vtipoch (ale pre obranu mojich priateľov, moje trápne vtipy sú výnimočne trápne).
Mormonov jednoducho nejde uraziť. Ale možno som našiel nový tromf. Súvisí s poslednými dvomi slovami z nadpisu. Tento tromf dokázal uraziť katolíkov, čo som v tom momente ani nechcel. Aj keď uraziť katolíka nie je také ťažké. Ale aby som len do tých kresťanov nekopal...
Obriezka je úplne škaredá praktika, ktorú praktizujú židia na svojich deťoch. Je to úplne zbytočné, bolestivé a môže to ohroziť zdravie dieťaťa. V USA je to populárne aj medzi nežidmi, lebo vynálezca cornflakeov si myslel, že to zabráni americkým chlapcom masturbovať (zdroj : wiki, osobne si myslím, že mu plán nevyšiel). No ale teraz je dôležité, že to robili a stále robia židom. A hádajte, ktorý obľúbený syn boží bol v mladosti židom?
Bez ohľadu na to, či Ježiš bol synom Boha, je logické predpokladať, že mu niekto v jeho mladosti odrezal predkožku (túto úvahu ale neprekladajte do pléna, keď ste v dedinskej krčme a chcete sa vyťahovať svojimi vedomosťami pred hardcorovými dedinskými kresťanmi). Aj za svojich kresťanských čias som považoval relikvie za veľmi divnú zvyklosť. Ako sa tí ľudia dostali k malíčku svätej Anežky českej? To normálne ľudia chodili do hrobov, kde zobrali kus milovaného mŕtveho svätca? A spoločnosť takých ľudí neodsudzovala? A potom sú tam tie divné množstvá. Keby sa tie zaručene pravé triesky z kríža pospájali, tak nevznikne kríž, ale menší sad a fakt, že Ježiš mal vyše 40 prstov sa tiež nikde v Biblii nespomína (ja viem, že mnohí katolíci relikvie úplne ignorujú a iní ich nepovažujú za skutočné kusy tela svätca, ale len reprezentáciu z duchovného hľadiska, alebo niečo také). Predkožka ako relikvia je však jedna z mála, čo dáva zmysel. Odpadá tam problém s vykrádaním hrobov, odber prebieha za života. A keď si dnešné mamičky robia knihy s vláskami a prvými ostrihanými nechtami dieťaťa, prečo by Mária nemohla spraviť niečo podobné.
A chvalanetu, aj keď niekedy aj žiaľnetu, ale teraz teda chvalanetu, existuje Internet. A svoje podozrenie, či v nejakom kostole je v zlatom zdobenom relikviári uložený malý kúsok kože, som si mohol overiť. A je? Nie je. Ale bol. Hodnoverný zdroj zvaný wikipedia hovorí, že v minulosti mohlo byť predkožiek až 18. Boli zväčša stratené alebo zničené pri reformácii a francúzskej revolúcii. Jedna však zostala v Taliansku až do roku 1983. A potom ju ukradli (aj so zdobenou krabičkou). Existuje v Taliansku nejaký geniálny kriminálnik, ktorý z nej chce čerpať silu? A prečo sa Ježišova predkožka nedostala do dnešnej popkultúry? Veď je neuveriteľne zaujímavá. Uznajte, Indiana Jones and the Quest for the Holy Prepuce by bol určite lepší film, než tá patlanina s mimozemšťanmi. A to najlepšie na záver. Podľa istého vatikánskeho učenca (ale aj wikipedia hovorí, že ten zdroj je nepotvrdený) Ježišova predkožka nanebovstúpila a vyformovala prstence Saturnu.
A viem, že teraz zniem ako klasický praktizujúci ateista, ktorý sa vysmieva podivným katolíckym praktikám. Ale výsmech nebol účelom tohto blogu. Na katolíkoch je niečo chvályhodné. Pred 300 rokmi by možno nemali problém s prstencom Saturnu z Ježišovho biologického materiálu. Katolíci sa síce oháňajú tradíciami, ale stále sú schopní svoje názory zmeniť na základe vedy, či zdravého rozumu (aj keď luteráni sú v tom asi ešte lepší), rovnako ako zmenili mormoni názor na černochov. A ak budeme my ateisti svoje postoje trpezlivo a bez pocitu nadradenosti vysvetľovať veriacim, možno zmeníme ich názory trebárs na registrované partnerstvá či odluku cirkvi od štátu. Vlastne, ja to robiť nebudem. Na to som príliš lenivý
