Kapela vznikla v marci 2001 a prvé EP Let The Transmitting Begin vydali v roku 2002. Všetky skladby z tohoto EP sa objavili aj neskôr na debutovom albume The Trees Are Dead & Dried Out… Wait For Something Wild, takže rozhodne ak si nezoženiete EP o veľa neprídete. Ale ak si nezoženiete The Trees..., pripravíte sa o skvelú muziku. Výborné vypalovačky Scent Of The Obscene, Pussyfoot, Hold My Finger, How May I Help You alebo Such The Fool sa striedajú s lyrickými Tupelo, Peepshow alebo Can't We All Dream. Príjemným spestrením sú klavírne inštrumentálky Emerson 1 a 2 a hlavne skvelá záverečná báseň When Will The Forest Speak. Akurátne komplikovaná štruktúra, skvelé inštrumentálne výkony, originálny štýl oboch spevákov, ktorí dokážu perfektne nakombinovať hardcore pasáže s perfektnými melódiami...je to proste chuťovka.
Druhý album Death Of A Dead Day som už čakal s obrovským očakávaním. Vyšiel v roku 2006 a SIKTH rozhodne nepodliezli latku nastavenú debutom. Posúdenie, ktorý album je lepší nechám na každého. Už úvodná Bland Street Bloom omračuje užasne hutným zvukom a perfektným načasovaním nosného riffu. Flogging The Horses, Way Beyond The Fond Old River a Another Sinking Ship pripomínajú skladby z debutu aj atmosférou aj intenzitou. Rytmus sa mení s pomalšími In This Light a Where Do We Fall?, prekvapí brutálna Sanguine Seas Of Bigotry. Vrcholmi albumu sú pre mňa jednoznačne úžasne vystavané When The Moment's Gone a As The Earth Spins Round. Celkovo je druhý album vyzretejší a zvukovo pestrejší ako debut.
Bohužiaľ z kapely po odohratí krátkeho turné odišli obaja vokalisti a kapela momentálne hľadá aspoň jedného speváka. Kam to SIKTH posunie, ukáže až tretí radový album. Ale mňa osobne by potešilo aj nejaké inštrumentálne EP. Dúfam, že sa kapela znova rozbehne. Chcem ich vidieť naživo.
