Bocianie krídla s úľavou odkladám,
mohyla z piesku ma dávno neláka.
Prístavné lásky mi už nekončia v náručí,
hniezdo v tebe mi padlo do očí...
Skúsenosť s láskou nemá nič spoločné.
Priznávam, nemuč ma, putá sú zbytočné.
Taká je pravda, čistá aj bez vína.
Ak nechceš, nechápeš, tak radšej zabi ma!
Ozvenu vyznaní z úst dievčat a žien
sladko som zamykal bozkami pier.
Ozvena doznela ako gitary zvuk -
bocian sa zahniezdil do tvojich rúk.
Vetroplach lásky v prievane prechladol,
príjemne zohrievaš a pre mňa je záhadou
prečo tak vysoko lietal som v oblakoch
a počúval šteboty bocianich zobákov...
... už nechcem byť s bocianom kamarát,
nech slobodne krúži si sám.
Z ponad dievčenských striech mi zamáva
kým ja si v hniezdočku užívam...
V tebe si lietam aj stojím na zemi.
Večnosť je tam, kde neťažia okovy.
Záletník bocian si krídla doláme,
ja radšej u teba pristávam poddajne...
