Mama bola práve v pôrodnici s mladším bratom a ja som na Vianoce roku 1980 bol u svojej starej mamy. Naozaj nezabudnuteľná spomienka, trošku som bol smutný ale okrem bohatej nádielky snehu mi Vianoce spríjemnil aj darček "od Ježiška" malá knižka od Kláry Jarunkovej – Hrdinský zápisník. Prečítal som ju pravdepodobne dosť rýchlo ale knižku som si natoľko obľúbil, že som sa k nej vracal naozaj často. Roky plynuli, ja som vyrástol a knižku zdedil môj brat. Pri sťahovaní sa nám knižka záhadne stratila, je pravdou, že mi nejako extra nechýbala ale len do doby, keď náš syn dosiahol školský vek a sám rád číta knihy. Vlastne až teraz som pocítil, že sa moja obľúbená knižka stratila. Po opätovnom, márnom, fyzickom hľadaní som skúsil "pán GOOGLA" výsledok bol zarážajúci. Knižka vyšla myslím naposledy v roku 1980 a od Kláry Jarunkovej sa dá momentálne kúpiť len "Tulák". Skúsil som to najskôr u priateľov a známych, či sa im doma náhodu táto knižka nepovaľuje. Keď som neuspel, podal som si inzerát. Po dlhom čakaní som sa dočkal troch odpovedí, žiaľ knižku mi neposlal nikto. Už som ani nedúfal, že sa s ňou niekedy stretnem, keď mi v nedeľu na rodinnej prechádzke zazvoní telefón, či ešte potrebujem tú knižku. S pani alebo slečnou som sa dohovoril na sume a doručení, aj keď som nedúfal, že to zrealizuje. Za dva dni mi poštárka dáva do rúk zásielku a ja neverím vlastním očiam a ešte sa pýtam, či je to na dobierku, ale poštárka vraví, že nie. Po rozbalení leží na stole vysnívaná kniha a list s prosbou o úhradu dohodnutej sumy. Platbu som samozrejme realizoval ihneď a od neuveriteľnej radosti poslal aj SMS s poďakovaním. Každopádne ešte raz ďakujem aj prostredníctvom môjho článku. Knihu som prečítal za necelú hodinu a teraz bude rad na mojom synovi. Dúfam, že sa mu bude páčiť. Aj keď už teraz viem, že mu budem musieť vysvetliť pojmy : Súdružka učiteľka, pionier, iskra, ČSSR, Kčs, Mesiac československo-sovietského priateľstva, pioniersky tábor a podobné slová, čo pri knihe napísanej v roku 1960 nie je predsa nič výnimočné. Ešte musím dodať, že knižku ilustroval Miroslav Cipár. Ak náhodou tento článok číta niekto, kto by mohol realizovať ďalšie vydanie knihy, prosím skúste si ju prečítať celú, stojí to zato, tie socialistické pojmy by sa už nejako vysvetlili na konci knižky.
Klára Jarunková napísala knižku v roku 1960, jej prvé vydanie bolo o rok neskôr. V tom istom roku jej za knižku udelili cenu výboru Slovenského literárneho fondu. Klára Jarunková sa niekoľkokrát stala laureátkou viacerých medzinárodných ocenení. Jej knihy vyšli v 39 jazykoch sveta, vo vyše 150 vydaniach. Zomrela po ťažkej chorobe v pondelok 11. júla 2005.
Aby tým, ktorý sa s knižkou nestretli nebolo ľúto, dovolím si malý úryvok.
A šli sme zase na povalu do kabíny, lebo Mišo povedal, že teraz už presne vie , čo a ako. Aj vedel a povedal: - Naplánoval som inakšiu cestu, na Mesiaci sa zastavíme len na jeden-dva dni a hneď pôjdeme, ďalej na Mars. Ja o Marse všetko viem a tú knihu mám so sebou, lebo musím aj teba pripraviť, aby si potom nemal hanbu. Potom sme pomocou drôtu namontovali v kabíne loveckú baterku a študovali sme celý deň. Večer Mišo spísal všetky body, lebo ich musíme poslať do geofyzikálneho roku, aby podľa toho stavali kozmický koráb. Tie body sú:
1.
Na Marse je jar, leto , jeseň, zima ako tu. My by sme chceli prísť v zime, keď sú na póloch snehové čiapky, lebo sa radi lyžujeme. Zobrať 2 lyže a 1 sane.
2.
Po zime príde jar, aj vtedy tam chceme byť, lebo príroda sa prebúdza a vtáčiky spievajú a na jar sa sejú rastlinky a my tam založíme mičurinské políčko, aby videli. Zobrať 1 rýľ, 1 motyku, 1 hrable, 50 balíčkov pozemských semien (aj kvety) a 1 vrece umelého hnojiva.
3.
Na Marse sú veľké pieskové sahary, v ktorých budeme bádať a chodiť sem i tam. Zobrať 1 ťavu (dvojmiestnu).
4.
Sú tam vodnaté kanály. Veda to nevie isto ale tak to vyzerá. Zobrať 1 čln, 2 veslá, 2 plavky.
5.
Na Marse sú bytosti, a keď sú tam bytosti tak sú tam aj pionieri. Zobrať dary pre jeden pioniersky oddiel, dievčence bábiky v krojoch a chlapci pozemské zvieratá z dreva.
Keď sme boli hotoví, vystúpil sme z truhlice a okienkom sme hľadeli ne nebo, aby sme videli Mars, lebo bol večer. Ja som povedal: - A možno sa takto dívajú na nás Marťania a možno sa dívajú na tú Sovietsku raketu a videli, skade vyletela a čudujú sa.
