Teoreticky by sa táto slávna, turistami vyhľadávaná turitická trasa (Route des Vins d'Alsace) dala prejsť za jeden deň. Keby ste za každou zákrutou nemuseli zastať a pokochať sa pohľadom na zvlnené pahorky obrastené viničom. Keby sa z nespočetných pekární v rozkošných dedinkách nešírila lákavá aróma teplých praclíkov. Keby vás nápadité vývesné štíty nelákali do vinárskych dvorov na ochutnávku domáceho rizlingu. Keby vás nevábili slnkom vyhriate múry starobylých hradov posedieť si v tieni s pohárom iskrivého Crémantu. Keby, keby, keby... Keby nebolo keby, Alsasko by nebolo Alsaskom.
Alsaská vínna cesta spája najmalebnejšie vinárske dedinky, ak z nej však odbočíte, tiež neoľutujete. Mestečká, ktoré nie sú označené symbolom zlatého hrozna a pohára, majú takisto svoje čaro - len turistov je v úzkych uličkách dláždených mačacími hlavami pomenej.
Alsasko navštevujeme pravidelne už asi pätnásť rokov. Neviem, či som videla všetky mestečká a pamiatky, mám však jasných favoritov:
Romantické mestečko Kayserberg so zasnívanými uličkami stredovekého starého mesta. Každý hrazdený dom má inú farbu, mnohé z nich sú obrastené starým viničom, medzi muškátmi na oknách sa vyhrievajú meditujúce mačky.
Ribeauvillé - Alsasko so všetkým, čo k nemu patrí a turistický magnet par excellece. Ale oprávnene - remeselnícke domy zo šestnásteho storočia, krivoľaké uličky, miniatúrne obchodíky s keramikou, vôňa typických šunkovo-cibuľových Flammekueche povaľujúca sa nad starobylou Mäsiarskou vežou si podmania každého.
Obernai - mesto v tieni Vrchu svätej Odílie očarí pri pohľade dohora - jeho strechy s geometrickými ornamentmi hrajú všetkými farbami. Dá sa tu skvele nakupovať. Bolo to prvé alsaské mesto, ktoré navštívil môj brat Ďuro. Po hodinovej prechádzke bol presvedčený (a ešte stĺe je), že v ňom strávil niektorý zo svojich minulých životov. Obernai namotá každého.
![Obrázok blogu]()
Nemám veľmi rada suveníry z dovoleniek, na ktoré sadá prach a ktoré možno vyrobili deti v akejsi čínskej fabrike. Domov si nosím fotografie, zážitky a jedlo. A víno. To si v Alsasku kúpite doslova na každom rohu. Vojdete do dvora v niektorej z rozkvitnutých dediniek, prejdete cez bránu obrastenú viničom a ani sa nenazdáte a v ruke máte typický pohárik so stopkou zo zeleného skla. Ochutnáte a ste v pasci. Bez debičky domáceho bieleho neodídete. Perlivý Crémant by tiež stál za hriech, ale pre slovenského turistu je trochu drahý. Tak snáď iba jednu fľašu na špeciálne príležitosti. Alebo dve, veď žijeme iba raz. A k tomu aromatický biely syr munster, slaninovú bábovku kugelhopf...
Cítim tú vôňu aj teraz, poctivú arómu kvalitného doméceho jedla -údená šunka, cibuľa, biele víno- sadá mi na klávesnicu, poletuje po kuchyni... tuším si otvorím poslednú schovanú fľašu sylvánera.
Na zdravie, priatelia. A dovidenia v Alsasku!
