Zuzana Široká
Feministická zahraničná politika: to nám (ešte) chýbalo!
V marci predstavila ministerka zahraničných vecí A. Bärbocková smernice nemeckej feministickej zahraničnej politiky
Kto vlastne som a koľko nás je?Kúpte si moje knihy! Zoznam autorových rubrík: Jabloňové lásky, Literárne Nobelovky, Každodennosti
V marci predstavila ministerka zahraničných vecí A. Bärbocková smernice nemeckej feministickej zahraničnej politiky
Aj na Slovensku aj v Nemecku sa pohybujeme v zamorených regiónoch, v každom dome máme mačku a deti celé dni behajú po lúkach, tak sme ich už od ranného veku dávali za- a preočkovať proti kliešťovej meningoencefalitíde.
Akoby sa s nimi vrece roztrhlo – so samozvanými i marketingovými expertami vyprodukovanými mienkotvorcami. Boli medzi nami odkedy svet svetom stojí, tí organickí, charizmatickí vodcovia, ktorí naozaj mali čo povedať.
Prvé vysvedčenie v prvej triede. Žiadne známky, len päť odsekov slovného hodnotenia. V každom výrazy ako tichá, plachá, nesmelá. V testoch z nemčiny vždy dosiahla plný počet bodov a v matike vyniká, no čo z toho, keď sa nehlási?
Slovensko chutí ako parené buchty s makom a gemerské guľky s údeným mäsom, vravia moje deti, no za svoje obľúbené jedlo vyhlasujú bolonské špagety a kebab.
Kým je dobre, dobre je. Nástupom do opatrovateľských domovov však seniorov neraz okrem choroby a samoty prikvačí aj chudoba. V priemere 826,33 €/ mesiac doplácajú dôchodcovia v Bádensku-Württembersku za pobyt v domove z vlastného.
Remeslo - hospodárska veľmoc odvedľa. Výkonná a dôležitá, no nie a nie sa zbaviť zaprášeného imidžu. Chýba jej dorast a sebavedomie. A často aj naše uznanie.
Daruj krv, konaj dobro, hovor o tom, zabav sa; tak by mohlo znieť motto darcovských akcií v našej nemeckej dedine. Hora chodieva k Mohamedovi už celé desaťročia, darovanie krvi v kultúrnom dome má pevné miesto v kalendári podujatí
Obal z hliníkovej fólie, čokoláda, plastové vajce, papierik s návodom, plastová hračka. Za minútu pofidérneho potešenia tisícročná stopa na planéte.
Slávnostná bohoslužba, personalizované požehnanie v kostole, Biblia a škatuľa s desiatkami výkresov a umeleckých dielok do ruky a ... zbohom, budúci prváčik. Boli to pekné časy. Pre teba aj tvoju rodinu.
Spod prahu sa do učebne linú arómy zeleninovej polievky, kuracieho paprikáša a vanilkového pudingu. Zazvoní a tretiaci sa vyrútia do jedálne, v letku si opláchnu ruky, schmatnú príbor, posadia sa k stolu s voskovým obrusom ...
Zomrel nám starký. Vzala si ho Morena, odchádzajúca zima. Ponáhľala sa, lebo vedela, že pohľad na rozkvitnuté stromy by mu vlial do žíl novú miazgu a zasa by odišla naprázdno. Starkého už niet, no zanechal nám vzácne dedičstvo.
Vraj keby som žila na Slovensku trvalo, každý deň, celý rok, dlhé roky, videla by som veci inak. Čiernou optikou bez ružových okuliarov. Nostalgické kecy o domovine by som vvmenila za nadávky a sťažnosti na blogovej lampárni.
Vonia ako jesenná nedeľa, ako škorica, citrón, maslo a jonatánky. Vracia nás do detstva, na výpravy do babkinej komory a na návštevy k obľúbeným susedom, sľubuje návraty domov... Jablčník. Tisíce receptov s rovnakým tajomstvom.
Takmer sme to tohto roku nestihli. Už-už sa zdalo, že adventný veniec bude zo supermarketu. Hrozilo, že hektika jesenných týždňov zničí dlhoročnú tradíciu. Predadventná sobota však priniesla zázarak - na chvíľu sa spomalil čas.
Slovensko má zlú povesť: korupcia, rodová nerovnosť, katastrofálne zdravotníctvo, neandertálske služby... všetko vraj ide dolu vodou. Hore to nikdy nepôjde, čítaš. A potom prídeš domov a vydýchneš si: Slováci sú urobení dobre.
Môjho syna bez odretých kolien a lakťov či bez modrín na holeniach asi neuvidíte. Zranenia však berie športovo - opráši, opľuje, pricapí skorocel a ide sa ďalej. Ešte dobre, že medecína je vždy poruke. Na lúke.
V období od apríla do septembra si nosíme viac vitamínov zo záhrady ako zo zelovocu. Kytičky od detí nedávam len do vázy. Časť z nich končí v šaláte. Teraz hrá prím štiav, žihľava, žerucha, púpava a sedmokrásky.
Ozajstný deduško Večerníček sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach. Volal sa Pavol Dobšinský, zozbieral množstvo rozprávok a povestí. Neboli také neškodné ako večerníčky. Spomínate si na ne? Trúfate si čítať ich svojim deťom?
O americkú literatúru nie je v slovenských kníhkupectvách núdza. Kvantita diel je viac než postačujúca, ako je to však s kvalitou? Nuž... hojdačkovo. Vie ale priemerný slovenský čitateľ spoznať a oceniť literárnu kvalitu?