X+
Odkedy sa pamätám, zháňal náš starký po lesoch a v zarastených záhradách plánky. Potom ich jeho synovia museli vykopať a pod dohľadom a podľa presných inštrukcií zasadiť. Potom si starký nakúpil prútky a štepársky vosk, nabrúsil biely zakrivený štepársky nožík a dobrodružstvo sa začalo.
Z plodov jeho práce sa tešíme už dávno. Na jeseň hrá naša záhrada všetkými odtieňmi žltej, červenej a zelenej, a niekedy sa všetky možné odtiene a tvary stretnú aj na jednom strome - ako dôsledok starkého experimentálneho ducha.
Keď sme boli malí a poslušní, už polovice leta sme viac či menej dobrovoľne zbierali popadané jablká do vriec, ktoré sme potom na fúriku odvizli do výkupu. Za tržbu za vrece jabĺk sa dal kúpiť možno tak nanuk alebo časopis Kamarát. Ale aspoň po záhrade nelietali osy.
Tohto roku sa u nás jablká nevykupujú. Škoda, lebo úroda je výnimočná. Nemotivované deti a ľútostivé babky jablká napriek tomu zbierajú a poľovníci ich na džípoch vozia do lesa diviakom. Nuž čo, časy sa menia. Niekde som čítala, že sedliaci vo Francúzsku kŕmia nejaké výnimočné kozy iba nejakými výnimočnými jablkami. Kozy majú potom lahodné, voňavé mäso. Alebo to bolo mlieko? Už neviem. Ale diviačina s jablkovým buketom tiež nemusí byť zlá.
A k nej jablkové víno, jablkový koláč a za ním domáci kalvados, (no dobre, jablkovica). Lahôdka!
Jabĺk je tohto roku v našom sade toľko, že konáre sa lámu. Takmer každý je podopretý labilnou podporou. Ani sa pomedzi ne nedá chodiť. A jablká zrejú, padajú, vtáky sa nimi kŕmia, osy sa nimi kŕmia, ľudia sa nimi kŕmia, aj myši a krtkovia. A nie a nie ich dooberať.
Po dlhom čase, sto rokov je to už tuším, sme sa domov dostali aj na jeseň. Keď záhrada, celá dedina a celý kraj vonia jablkami, nič sa tomu nevyrovná. Nazbierali sme si ich do zásoby a potom sme ich viezli stovky kilometrov a jablká nám celé auto prevoňali a hoci sme ich už dávno vybalili, auto ešte stále vonia ako slovenská dedina na jeseň. (Možno sa niekde pod sedadlo zatúlal ohryzok).
A teraz nám aj komôrka pri garáži vonia jablkami; sú všade - na krbovej rímse aj v krbe, v ktorom sa nikdy nekúri, na sedadle stacionárneho bicykla aj v krabiciach pod ním. Dávid si každé ráno beží po čerstvé jablko na desiatu do škôlky a ja pečiem štrúdle a počítam tie jablká a hádam, dokedy nám vydržia.
A aj keď nie sú také pekne hladké, vyleštené a súmerné ako francúzske Pink Lady z Aldi za 1,66/kg, chutia stokrát lepšie, voňajú ako jablká a voňajú ako domov.
