Dej novely O myšiach a ľuďoch sa odohráva za Veľkej hospodárskej krízy v Kalifornii, jeho hrdinami sú potulní farmárski robotníci. Ale mohlo sa to stať trebárs aj na Orave, hrdinami by boli potulní drotári, alebo trebárs námezdní drevorubači v Čiernom lese. Len kto by ten príbeh napísal tak dobre, realisticky, napínavo, dramaticky, triezvo a nekriticky ako Steibeck?
Steinbeckovi sa použitím málo slov, jednoduchých výrazových prostriedkov a plnokrvných dialógov podarilo to, na čo niekto potrebuje tisíc strán. Pri čítaní sa mi zdalo, že ani jedno slovo, ani jedna postava, scéna, či dialóg nie je navyše. A napriek jednoduchému jazyku, čistým výrazovým prostriedkom a írečitému dialektu hrdinov dielko nepôsobí jednoducho, či primitívne. Je autentické. Možno preto, že Steinbeck vedel o čom píše, pretože sám sa istý čas živil ako potulný robotník na farmách. A možno poznal aj dobráckeho hromotĺka Lennieho, ktorý rád hladká myšky, zamat, šteiatka a ženské vlasy. Možno poznal aj chytráckeho Georgea, ktorý sa vie vynájsť v každej situácii. A o bitkárskych farmárov s komplexom menejcennosti typu Curlyho a jeho prelietavej žienky nebola na svete núdza ani pred sedemdesiatimi rokmi, ani dnes. Možno aj jeho fascinovali slnečné lúče presvitajúce pomedzi dosky, z ktorých je postavená stodola, či vodné hady plávajúce po jazierku. Po večeroch pri kartách možno počúval robotníkov snívajúcich o svojom vlastnom kúsku zeme s domčekom a zvieratami, kde budú žiť a pracovať konečne sami pre seba. Isto stretol aj nejedného hrbatého černocha vystrnadeného zo spoločnosti bielych. A Steinbeck ich počúval, pokyvoval a možno občas vytiahol ceruzku a niečo si poznačil.
Á propos, počúval a písal. Viete, čo sa mi páčilo? Steinbeck použil v dialógoch dialekt jednoduchých ľudí s minimálnym vzdelaním, angličtinu spodiny. Chvíľu mi trvalo, kým som si na to pri čítaní zvykla. Nám absolventom British Council sa ježia vlasy na zátylku, keď čítame vety ako "I ain´t got nothin´." Ale ktorýže nádenník kedy hovoril oxfordskou angličtinou? Aj preto sú Steinbeckovi hrdinovia takí autentickí, plnokrvní, 3D - lebo sú skutoční a reálni. Kiežby bolo takých v modernej literatúre viac! Myslím, že dobrý príbeh a dobrý spisovateľ či prekladateľ znesie aj slang, správnu dávku dialektu či štylistických chýb.
You ain´t gonna do no bad things neither, spisovatelia a prekladatelia. My čitatelia máme radi autentický jazyk. You don´t never take no care? Najvyšší čas začať!
