Poznáte to? Vo výklade kníhkupectva leží krásne naaranžovaná detská knižka s lesklou farebnou ilustráciou na obálke, kde tu doplnenou "trblietkami", farebnou fóliou a reliéfnou tlačou. Originálny nadpis a anglicky znejúce meno autora, spolu s lákavým textom na zadnej strane obálky vás priam nútia kúpiť toto "jedinečné dielo detskej literatúry", ktoré sľubuje neopakovateľné dobrodružstvá a fantastické zážitky. A potom - PINK! V detskej izbe knižku otvoríte, začnete čítať o bezkrvných bezpohlavných, programovo dobrých a programovo zlých "hrdinoch" a bublina spľasne. Príbeh je nudný, tisíckrát zopakovaný a taký sterilný, že vaše päťročné dieťa radšej hneď zaspí, ako by malo počúvať ďalšiu kapitolu o rotopašnej lienke a prelietavom motýľovi.
S Nilsom Holgerssonom nuda nehrozí. Pre môjho päťročného syna je to možno náročné čítanie na dobrú noc, ale niekoľko príbehov som mu prezozprávala pred spaním a boli "strašne cool". Kapitolu o tom, ako Nils píšťalkou odlákal nájazd sivých potkanov do starobylej pevnosti som rozprávala už asi jedenásťkrát. Steny detskej izby teraz zdobia obrázky horizontálnych trojok, to sú akože húsky, a človiečika s červenou špicatou čiapočkou. No a tie sivé potkany, jasné.
Len tak mimochodom, popri zoznamovaní sa so švédskou geomorfológiou, kultúrnymi pamiatkami a životom zvierat, zaplietla Lagerlöfová do príbehov o malom nezbedníkovi všetky tie staré dobré hodnoty, ktoré mi tak chýbajú v detských knižkých vyložených vo výkladoch kníhkupectiev. Je tam všetko - úcta k starším, súdržnosť, nezištná pomoc priateľom, bystrý um, láska k prírode a ku zvieratám, ale aj vážne veci ako objasňovanie pôvodu tuberkulózy, ktorá nevznikla počarovaním, ale z iných príčin. Toto je, podľa mňa, veľmi silná príbehová niť, keď dedinské dievčatko Åsa cestuje pešo po Švédsku a hľadá svojho otca, ktorý jej jediný ostal po smrti mamy a súrodencov. Smutné, ale aj o tom je život. Nie, len o hľadaní vhodnej korunky ku princeznovským šatočkám.
Nils Holgersson bol ináč pekný kvietok. Kopal do zvierat, nechcel sa učiť, vylieval mame podojené mlieko. Nečudo, že sa premenil na škriatka. Ale polepšil sa. Niekedy sa proti zlu dá bojovať cekom humánne, a stará húska Akka má na to asi patent. Nils sa len tak mimochodom naučil zastať sa svojich priateľov, bojovať o život bieleho gunára, a ešte aj zemepis a dejiny mu na ceste do Laponska naskákali do hlavy. Tomu sa povie pedagogika!
Tomu sa povie škandinávska lieteratúra. Selma L., ale aj jej kamoši Astrid Lindgren, Trygve Gulbranssen, či moderní Adler Olsen, Jo Nesbo a mnoho iných to proste vedia. Písať o vlasti emotívne ale nie pateticky, vytvoriť originálnych, ale reálnych hrdinov so zábavným potenciálom, a ešte ani príbehy a napätie neprídu skrátka.
Škandinávsku literatúru ja môžem. A február ešte neskončil. Cez E-Bay som za 1 Euro vydražila romantický román od Selmy Lagerlöfovej: Gösta Berling. Už sa teším.
P.S. Projekt každý mesiac jeden Nobel pokračuje aj v marci. Pridajte sa!
