Prečítala som tú knihu len s veľkým sebazaprením. Na jednej strane síce obdivujem Jelinekovej hry so slovíčkami, frázami a súčasným vývojom nemeckého jazyka, ale „nemŕtvi“, nútiaci jeden druhého k brutálnym sexuálnym aktom sú na mňa priveľa. A nezdá sa mi ani vhodné pripomíať si zločiny národného socializmu pomocou vulgárnych a obscénnych, veľmi, veľmi naturalistických opisov.
Možno to má na svedomí Jelinekovej pôvod. Jej matka pochádzala z bohatého viedenského meštianskeho rodu, jej otec mal česko-židovský pôvod. Bol ťažko psychicky chorý a jeho dcéra si sa tiež liečila kvôli duševným poruchám. A medzi nami, niektoré asociácie v jej knihe musel naozaj vymyslieť len niekto, kto má o koliesko viac, či menej.
Na druhej strane už od roku 1969 zožne Jelineková každoročne aspoň jednu literárnu cenu. Takže čitateľov a priaznivcov očividne má. Možno to koliesko chýba mne :).
Ak máte chuť, tu nájdete texty k jej online románu Závisť (Neid). Možno im prídete na chuť. Ja si idem radšej prečítať nové blogy na SMEtisku.
P.S. Poslednou knihou z projektu Každý mesiac jeden Nobel je Pamukov Sneh. A to je naozaj pekné vianočné počítaníčko. Tiež mierne absurdné, ale neškodné.
