X+
Našej mame sa väčšinou chcelo. Nedeľný obed sa začínal už pri raňajkách. Mama zavelila: "nože mi naklepaj tie rezne" alebo "nože mi vykosti to karé" alebo "nože mi nakrájaj toho kapra". A tato krájal, klepal, vykosťoval odušu. A mačka sa celá divá škrabala na kredenc. My decká sme radšej rýchlo zdrhali k telke, vtedy ešte chodil Kuko. Kuko sa väčšinou nedostal ani ku Včielke Maji, a už do obývačky prišla mama s tým svojím "nože zabehni do záhrady po pažítku" alebo "nože prines nejaký klinec zo stodoly, to hovädzie je tvrdé ako sviňa" a podobne. A my sme teda behali po tú pažítku, klince, vajíčka, či borievky do záhrady, do susedov a do kurína. Lebo keď sa varí nedeľný obed, musí každý priložiť ruku k dielu.
No a keď sme už teda ráčili vstať od telky, tato nás zachytil na dvore a odvliekol na nedeľnú prechádzku, na sánkovačku, na huby či aspoň do záhrady. Lebo pred nedeľným obedom sa treba vybehať a vyjašiť. Iba tak bude správne chutiť.
Mama zatiaľ krájala, sekala, miešala, pražila, smažila, opekala, mixovala, strúhala, zahusťovala, ochuťovala, šľahala a piekla a zdobila. A keď sme sa päť minút pred dvanástou vovalili do domu, v zime vyštípaní od mrazu, v lete poštípaní od komárov, už na nás čakal. Perfektný nedeľný obed.
Vtedy ešte perfektný nedeľný obed pozostával najmenej z troch chodov. Vždy.
Najprv polievka - poctivá kuracia s krupicovými kbedličkami, hovädzia s rezancami, zeleninová s pečeňovými haluškami.
Potom minimálne jeden hlavný chod. V časoch, keď sa minimálne jedno z troch deciek balilo na internát, boli tie hlavné chody aj dva či tri. Už spomínaná sviečková či rezne, alebo plnené kurča, jelenie stehno s borievkami, bravčové rezne na prírodno s rascou, hovädzia roštenka s omáčkou, živánska z pekáča, zapečená fašírka s vajíčkom, morčacie stehná zapečené so syrom, bravčový perkelt s tekvicovým prívarkom, zajačí paprikáš na smotane, španielske vtáčky, plnená kapusta, segedínsky guláš. Tomu sa hovorí poriadne jedlo!
O vitamíny a vlákninu sa postarali kadejaké domáce kompóty, dusená kapusta, kyslé uhorky, čalamády (tie jediné mi nechýbajú), cvikla s chrenom, zelený šalát s reďkovkou ("nože bež odtrhnúť zo dve hlávky"), mladá cibuľka, uhorkový šalát, zavárané feferónky.
No a k tomu poriadne prílohy, aby nikto, ale naozaj nikto neodchádzal od stola hladný: zemiaková kaša, varené zemiaky, pečené zemiaky, kolienka, sem-tam ryža alebo nokerle, no a samozrejme, kráľ všetkých nedeľných obedov - knedlík (či knedľa parená, sa to správne povie).
Nakoniec ešte poriadny koláčik - jablkový, slivkový, čerešňová bublanina, a mimo sezóny makové a orechové štrúdle, piškótové rolády a kokosové rezy.
To by som si dala!
Asi nie každú nedeľu, ale tak každú piatu asi.
Nedeľa je jediný deň, keď je naša rodina pohromade, a mne je ľúto prestáť celé predpoludnie pri sporáku a premeškať vzácne hodiny v spoločnosti muža a detí. V dnešnú nedeľu, kým sa varili zemiaky a piekol losos, sme napríklad postavili perfektný poštový kamión z lega. Minulú nedeľu sme si namiesto obeda zobrali termosku s horúcim čajom a zvyšné pečivo od raňajok, a išli sme sa bežkovať. Letné nedele trávime často na bicykli a obedujeme niekde na lúke či pri potoku. A niekedy v nedeľné rána vymetieme pavučiny zo záhradného grilu a na obed sú stejky a klobásky a grilovaná cuketa a kukurica.
Sú to krásne nedele, ale občas mám taký nutkavý pocit, že naše deti by tiež mali poznať nedeľné predpoludnia voňajúce jahňacinou na bylinkách a škoricovým koláčom, keď ich tato bude šúpať zemiaky a ja ich podchvíľa vyženiem od telky po rozmarín zo záhrady či muškátový oriešok k susedke Petry.
Asi tak každú piatu nedeľu, napríklad keď bude pršať, by som sa mohla hneď po raňajkách odsťahovať do kuchyne, pustiť si rádio a zamiesiť na knedlík, postaviť hovädziu kosť do studenej vody, prešpikovať nejaké stehno cesnakom a tymiánom, vymiešať plnku a dvojaké cesto na krémeš.
Asi tak každú piatu nedeľu by som to zvládla. Nie, že by som nevedela variť, viem, a celkom dobre, a výlučne z čerstvých surovín. Len to väčšinou nie sú tri chody náročné na čas a prípravu. Kuraciu polievku s knedličkami mávame celkom často, aj morčacie stehná zapečené so syrom, a dokonca aj bublaniny si našli miesto va našom modernom jedálničku. Len nie všetko naraz, ja si to pekne rozdelím na celý týždeň. A medzitým varím tie "lososíky, šalátiky, cuketky a cestovinky" ako hovorí môj syn.
Asi tak každú piatu nedeľu sa však u nás bude podávať trojchodové vysokokalorické a vysokodelikátne slovenské menu. So všetkým, čo k tomu patrí: s knedličkovou polievkou, kompótom, šalátom, koláčikom.
Mám taký nutkavý pocit, že mojim deťom by som okrem lásky, morálnych zásad a pevného zázemia mala darovať aj poriadny slovenský nedeľný obed.
Aha, vlastne teraz pri blogovaní mi to došlo - poriadny slovenský nedeľný obed, to je vlastne zhmotnená láska, morálne zásady a pevné zázemie.
Tak čo si v nedeľu uvaríme?
