Som hudobný antitalent. Nenapraviteľný a nevyliečiteľný. Najprv mi to nevadilo, a zdá sa, že ani môjmu okoliu nie. Pesničky mi liezli do uší stále. Mama nám furt, tiež strašne falošne, vyspevovala, že jedna druhej riekla, tato zasa Šli panenky silnicí. Repertoár našej starkej bol o dosť obsiahlejší, ale najradšej som mala asi jej Z tej doliny na tú, ktorú nám spievala v kuchyni pri obracaní palaciniek. Niekedy musela spievať poriadne nahlas, aby prerušila starkého Modrú ružu z prskajúcej, poškriabanej platne, ktorá mu vyhrávala v pracovni.
Kánon s hlasmi rodiny a susedov tvoril Žbirov Biely kvet, ktorý dávali v rádiu aj trikrát za deň. Chudák Miro to nemal ľahké, z ampiónov dedinského rozhlasu sa ozývalo Neviem, neviem, čo ja za mamku mám a občas aj Kristínka.
Keď prišla "do Mašiny" strelnica, vtedajší hit Holky z naší školky si chtiac nechtiac museli pohmkávať aj všetky veveričky a diviaky z Rudohoria. My dedinské škôlkárky sme nacvičovali radšej pesničky zo Zlatej brány, Kikimoru, tuším. V nedeľu predpoludním ju však vystriedala Mááááájáá, liééétáš svetom ... veď viete :)
Vážnu trhlinu dostalo moje spevácke sebavedomie v tretej triede, keď sme nacvičovali niečo na Prvého mája, tuším My išli, my išli, a súdružka Hanzelová povedala, aby som ja chvíľu mlčala, kým budú ostatní spievať.
Prežila som to a s kamoškami sme ďalej nacvičovali choreografie na hity z Triangla; pri Psy sa bránia útokom sa náš pes bránil útekom.
V osmičke chceli moji mienkotvorní spolužiaci na čele s Janom a Marikou založiť kapelu. Aj by ma vzali, keby som vedela spievať. Ale dovolili mi písať texty. Urazila som sa, a v autobuse som si od depešákov presadla k metalistom. Bolo to drsné, lebo môj milovaný Habera s vtedajším hitom Lietam v tom tiež bol tiež depešák. Pamätáte sa?
Na gymnáziu sme už hudobnú našťastie nemali. Akurát, že moje vtedajšie totálne najlepšie kamošky spievali vo folklórnych súboroch, a tak ak som chcela s vlkmi žiť, musela som na prvých historických chatoviciach vyť ľudovky. Aj (minimálne jednu) maďarskú som sa naučila, že Aza szép. A okrem toho ešte London Bridge a Frére Jacques a Guten Morgen, liebe Sonne na hodinách cudzích jazykov.
Na výške moje hudobné nadšenie ochladlo, dymilo sa len z preťažených napaľovačiek. Kto nemal na cédečku I am baby girl, bol totálne out. Dodnes mám pred očami, ako sme na to poskakovali s Magdalénou na našej internátnej izbe.
A potom bolo ticho.
Na chvíľu, kým sa mi nenarodili deti.
Hoci rodičom mojich detí sudičky hudobný talent nenadelili, dostali ho do vienka tí malí: veľké dieťa chodí do hudobky a na škôlkárskych vystúpeniach spieva sólo Regenbogen, buntes Licht. Malé dieťa síce ešte nevie ani chodiť, ale len čo zanôtim prvé falošné tóny z Tancuj, tancuj, vykrúcaj, začne vrtieť riťkou a tlieskať do rytmu.
A tak u nás od večera do rána, muzika vyhráva. A viete čo? S pesničkami dobre nám je.
