Detské obchody v peších zónach a nákupných centrách praskajú vo švíkoch, regály sa prehýbajú pod tiahou lacných tričiek, z otočných stojanov vypadávajú kilá nohavíc. A predsa - nájsť pekné a cenovo dostupné detské oblečenie bez obrázkov "hrdinov" z animovaných filmov či komiksov je ako hľadať ihlu v kope sena. Naozaj musia byť na každom tielku zamrznuté princeznovské sestry a na všetkých ponožkách červené auto s bleskom?
Kam sa podeli prúžky, bodky či pre mňa-za mňa pestrofarebné jabĺčka? Ja vám to poviem - odvandrovali do kategórie luxusného oblečenia. Všimli ste si, že oblečenie s obrázkami nasrdených vtákov a spol. je aspoň o tretinu lacnejšie ako veci bez licencovaných obrázkov? Má to svoje brandingové dôvody a čosi o tom viem, ale túto hru odmietam hrať. A moje deti tiež.
Pokiaľ viem, nie sú to len moje deti, ktorým sa pavučiny, agresívne pretekárske autá a jednookí piráti nepáčia. Keď mal môj syn tri roky, opýtal sa učiteľky v škôlke, prečo majú piráti pásku cez oko a kovový hák na ruke (alebo to bola drevená noha, už presne nieviem). Učiteľka mu to veľmi obrazne vysvetlila a odvtedy si na seba nič s pirátmi neoblečie. Žlto-modré okaté kreatúry sa mu zdajú trápne, zelené nadupané monštrum odporné. Má rád lietadlá, vlaky, oceán a vesmírne stanice. Akurát, že také motívy na tričkách nebývajú. A ak áno, sú pridrahé na to, aby z nich o tri mesiace vyrástol. A tak nosí pruhované košele. Bez protestov.
Štvorročná dcéra je iný prípad. Ona by vrkočaté ľadové sestry mala najradšej všade - od sponiek a čeleniek cez šatičky až po pančuchy. Lebo aj ostatné dievčatá v škôlke také majú. Aj kabelky, papučky, dáždničky a všetko, úplne všetko, mami. A ja, krkavčia mater, jej nič z toho nekúpim. Nie, žeby som jej nedopriala, ale momentálne nič nepotrebuje. A film s tými dvomi copaňami sa jej nepáči. Dévedečko zapadlo za radiátor a nikomu nechýba. A za nosenie reklamy jej americký filmový koncern isto nezplatí.
Nie som úplne proti značkám. Ak má niekto pocit, že sa nimi musí definovať, nech sa páči. Ale nech si každý vyberie sám. Podľa vlastného vkusu a životného štýlu. Deti si však veľmi vyberať nemôžu - už bábätká nosia dupačky s wikingami a princezno-vílami v ružových sukničkách. Kto nenosí do škôlky tričko s aktuálnym animovaným monštrom, nemôže do tímu. Deti sa (ne)dobrovoľne stávajú bezpltnými nosičmi reklamy. Veď ani nemajú šancu formovať svoj vkus či preferencie - vo výkladoch a školských šatniach zvádzajú svoje agresívne krikľavé vojny superhrdinovia proti tyrkysovým chlpatým potvorám, bojachtivé pandy proti anorektickým zombie-vílam.
A deti? Keby si mohli vyberať a keby bolo z čoho, vybrali obyčajné tigre, traktory, saturny a jupitery, veveričky a mačky domáce s ňufákom, papuľkou, chvostom a všetkým, čo k mačkám patrí. Aspoň tie moje. Aspoň zatiaľ. Aspoň kým neobjavia film či komiks, ktorý ich očarí. Ale potom nastúpim ja s dávno nacvičenou antibrandingovou a antikonzumnou prednáškou ;)
