Tak pokiaľ viem, Ekonomický migrant je človek ktorý emigruje z jedného regiónu do druhého, pretože život v jeho vlasti nespĺňa životné podmienky alebo pracovné príležitosti, ktoré očakáva a tak hľadá zvýšenie svojho životného štandardu inde. (Kto nepochopil, prosím prečítať ešte raz. A potom ešte raz až kým to neurobí klik.)
Toľko teória. A teraz prax.
Prípad prvý - môj. Žijem v Nemecku a nešla som sem za lepším zárobkom, jednoducho som mala v dvadsaťpäťke pocit, že chem ďalej študovať. Prihlášky som si podávala na Master štúdium aj do Budapešti, Írska, Poľska a Ameriky. Už ani neviem, prečo som sa rozhodla pre Nemecko. Pokojne to mohlo byť aj Maďarsko, aj tam by som sa zaradila na trh práce, do daňového a sociálneho systému. Jednoducho sa mi stalo Nemecko. Nezdá sa mi, že sa mám lepšie ako moji súrodenci a známi žijúci na Slovensku. Všetci sa máme viac-menej rovnako - máme stabilnú prácu, použiteľné vzdelanie, platíme dane, poistky a hypotéky.
Prípad druhý - Andrea. Išla na nákupy do New Yorku a zamilovala sa do suseda v hotelovej izbe. Na Slovensku pracovala ako učiteľka v škôlke, v USA tiež. Životný štandard má viac-menej rovnaký ako doma, jednoducho sa jej "prihodil" Američan.
Prípad tretí - Juraj. Odišiel do Švajčiarska, lebo chcel zliezať Alpy. Doma má skvelé zázemie: doktorské dieťa, ktoré malo od malička na ružiach ustlané. V Švajčiarsku sa musel pretĺkať s priezviskom plným mäkčeňov, bez jazyka a uznania kvalifikácie. Domov sa nevrátil kvôli horám, ktoré ho opantali horolezeckými lanami s oceľovými karabínami.
Prípad štvrtý, piaty, šiesty, dvetisíci... Nie vždy odchádzame zo Slovenska za lepším životom, niekedy sa to jednoducho stane - ideš do sveta, lebo môžeš - máš pas, prachy na lístok, chceš niečo vidieť a zažiť. Možno prejdeš veľa krajín, možno zakotvíš hneď v prvej dedine za (už neexistujúcim) hraničným prechodom. Možno sa vrátiš domov.
Nenazývajte nás ekonomickými migrantmi len preto, že žijeme a pracujeme inde. Nie je to vtipné, nie je to duchaplné a už vôbec nie zdvorilé. Ak sa vám zdá, že sa v zahraničí máme lepšie, zbaľte kuftre, strčte si do vrecka slovník a vybehnite za humno. Veď viete... slobodný pohyb osôb, otvorený pracovný trh... Neviete? Tak si vygúglite. A keď už budete pri tom, mrknite aj na definíciu ekonomického migranta.
Ono zasa, hospodárska migrácia je fakt. Vždy tu bola a bude. Už pred tisícročiami sa ľudia sťahovali kvôli lepším pastvinám a tučnejším jeleňom. Dnes ich láka lepší zárobok, alebo jednoducho zárobok a ocenenie vlastnej práce, o ktorú doma nie je záujem. Dôležitým argumentom je aj pohodlný sociálny systém či adekvátne ocenenie kvalifikácie.
Lenže - a o toto mi v tomto článku ide - nie každý vysťahovalec je hneď ekonomický migrant, jasné? Ja proti nim ani nič nemám, je to prirodzený jav, skôr ma rozčuľujú vševedkovia a vtipálkovia (že, Mirko K.), ktorí ma odnedávna ani inak neoslovia.
P.S. Môj kamarát inžinier Ľubko z dedinky na najkrajnešom východe Slovenska, kde je zamestnaný tuším len starosta, sa jedného dňa zbalil a odišiel do Bratislavy. Zamestnal sa v automobilke, našiel si frajerku z Rače, kúpil si byt. Poviem vám, šťastnejšieho ekonomického migranta by ste ťažko hľadali. Včera mi písal mail. Hádajte, ako ma oslovil...
