Nikam, kde by som ja už chodila?
Akurát tak do pivnice, vystrieť bielizeň a naložiť novú práčku.
Otváram dvere, zasvietim, a - HOROR!
Milión slimákov, takých tých pásikovaných s domčekom, plazia sa po stenách, po podlahe, po rúrach aj po čerstvo opratom prádle. Usalašili sa na lyžiarkach, bicyklových helmách aj na nádobách s čistiacimi prostriedkami. Zanechávajú za sebou strieborné cestičky. Niektoré sa ešte lesknú, niektoré už zaschli. Aj tá na mojom novom svetri.
"Sme si ráno odložili, aby nám neušli z toho vedra naspäť do záhrady," podáva mi Dávid 10-kilové vedro od bielej farby.
"Kurník," zahreším. "A bolo plné?"
"No, vrchnák sa už nedal založiť, polámali by sa."
"Super život mám ja s vami, decká."
Odzajtra už trojročná Eliška mi objíme kolená: "Tebe sa s nami dobre žije, však mami?"
"Najlepšie," poviem a odlepím prvého slimáka z dvierok sušičky.
