Nuž asi takto: tradičné recepty podľa kníh Astrid Lindgrenovej nespĺňajú moje požiadavky na vyváženú a plnohodnotnú detskú stravu. Samé fašírky, pudingy, klobásy, múčne knedle, krvavničky, palalcinky. Keďže moje deti nechodia do školy tri kilometre peši a okopávaniu repy na poli či naháňaniu utečivšieho dobytka sa venujú relatívne zriedka, nemám veľkú chuť dennodenne vyprážať fašŕky, piecť a osie hniezda či palacinky z bielej múky, ale občas sa dám nahovoriť. Koniec-koncov prečítanie jednej Lindgrenovky trvá asi tak týždeň a recepty sa dajú nebadane modifikovať.
Astrid Lindgrenová (a väčšina jej knižných detí) vyrástla na vidieku v južnom Švédsku a jeho kuchyňu rada ponúka aj vo svojich knihách. Myslím, že v jedlo, jedenie, varenie, zabíjačky, nakupovanie a ostatné činnosti s jedlom súvisiace sa spomínajú v každej z nich. Lebo jedlo je život.
Na jedálničku Astrid Lindgrenovej určite nechýbajú mäsové guľky s brusnicami a varenými zemiakmi. Predpokladám, že pri poslednom nákupe regálov a vidličiek v žlto-modrom nábytkárstve ste im tiež rovnako ako Emil z Lönnebergy, Madita a Krlsson zo strechy neodolali a viete si ich obrazne predstaviť.
Také rybie fašírky, to je už iná reč. Sú chrumkavé, chutné, zdravé a dá sa do nich zakamuflovať aj taká neobľúbená zelenina ako zeler či petržlen.
3. Pamätáte sa, ako piekla Pipi Dlhá pančucha palacinky? Miešala ich metlou a jedno vajíčko jej skončilo na hlave. Jej kamarátom chutili, aj malej nezbednej Lotte a mojim deckám tiež, aj keď som bielu pšeničnú múku vymenila za špaldovú a do cesta nastrúhala jabĺčko.
4. Deti z Bullerbynu jedli tuším v každej kapitole. Do školy si nosili chleby s maslom a fľašu mlieka, oberali čerešne a slivky, piekli cukrový koláč a nakupovali klobásu. Pozor! V severských krajinách bývajú klobásy a saláma často sladkasté a našim chuťovým bunkám nerobia dobre. Neodporúčam. Ale také čerstvo nachytané jazerné raky by sme neodmietli. My sme nachytali (na trhu) iba krevety.
5. Madita a jej malá sestra zbožňovali puding, Ronja a Birk nedali dopustiť na čerstvo uloveného lososa a my rovnako ako všetky švédske deti milujeme škoricové osie hniezda. V pravých severských receptoch v nich nikdy nechýba štipka kardamónu a ja zamieňam pšeničnú múku za špaldovú a biely repný cukor za surový trstinový. A mňam!
6. Nezbedný Emil z Lönnebergy strčil hlavu do misy, v ktorej bola posledná kvapka hovädzej polievky. Okrem nej varievala jeho trpezlivá mamka aj čučoriedkovú a na hostine na Kathulte podávala okrem iného repnú penu, rybí puding a egrešový kompót. Na gazdovstve Salthrokan nikdy nechýbali ryby. Tie nechýbajú ani u nás. Vďaka, pani Lindgrenovej, že im robí takú reklamu. Na ňu dajú deti viac ako na moje prednášky o zdravej výžive.
Škoda len, že v žiadnej z jej kníh, ktoré máme doma, som nenašla recept na tekvicové menu. Máme doma jednu maslovú a jednu hokkaido, už doslúžili dekoračným účelom a musia do hrnca. Ježiško asi prinesie Kalleho Blokvista, možno si na nej pochutnával on?
