Začiatkom marca predstavila ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková smernice nemeckej feministickej zahraničnej politiky. Slovenské mediá udalosti a téme samotnej veľa pozornosti nevenovali.
Ženy tvoria polovicu spoločnosti, preto majú právo na polovicu moci. Pokiaľ ženy nie sú v bezpečí, nie je v bezpečí nikto. Ale vo feministickej zahraničnej politike ide o viac, než len o chromozómy.
"Práva žien a menšín sú meradlom stavu spoločnosti. Spoločnosti, v ktorých je dosiahnutá rovnosť alebo sa o ňu aspoň usilujú, sú pokojnejšie, spravodlivejšie, udržateľnejšie a hospodársky úspešnejšie ako tie, ktoré vylučujú ženy a iné osoby z účasti.
Kde sú ženy a marginalizovaní ľudia utláčaní, zneužívaní alebo zabíjaní, trpia všetci.
A často je vnútorný útlak varovným signálom budúcej agresie napríklad navonok," píše v Smerniciach zverejnených na stánke Ministerstva zahraničných vecí Nemeckej spolkovej republiky.
Kde stojí Slovensko?
O čo vo feministickej (zahraničnej) politike ide?
Feministická zahraničná politika je koncept, ktorý zdôrazňuje potrebu zohľadniť hľadisko rodovej rovnosti a práv žien v zahraničnej politike. Tento prístup sa snaží zabezpečiť, aby ženy boli rovnocennými partnerkami v medzinárodných vzťahoch a aby sa ich hľadisko zohľadňovalo pri rozhodovaní o medzinárodných otázkach.
Feminizmus nie je módny výstrelok
V histórii sa feministické hnutia začali formovať v 19. storočí a bojovali za práva žien, vrátane práva na volebné právo a na rovnaké vzdelávanie. Odvtedy sme sa posunuli o poriadny kus dopredu a tak sa v 20. storočí sa feministické hnutia začali zameriavať na problémy, ktoré súvisia s diskrimináciou žien v pracovnom prostredí, v politike a v spoločnosti. Feministické organizácie sa postupne stali významnými aktérmi v zahraničnej politike, ktoré sa zameriavajú na ochranu práv žien a zlepšenie ich postavenia vo svete.
V posledných rokoch sa niekoľko krajín rozhodlo zahrnúť feministickú zahraničnú politiku do svojich politických programov. Kanada bola jednou z prvých krajín, ktorá prijala takýto prístup a zaviedla feministickú zahraničnú politiku v roku 2017. Cieľom tohto prístupu bolo zohľadniť hľadisko rodovej rovnosti a práv žien pri rozhodovaní o politike v oblasti rozvoja, bezpečnosti a mieru. Kanada sa snažila podporovať ženy a dievčatá v konfliktných oblastiach a bojovať proti diskriminácii na základe pohlavia.
Aktívna feministická zahraničná politika vo svete
Aj iné krajiny, ako napríklad Švédsko, Nórsko, Nemecko či Francúzsko, prijali feministickú zahraničnú politiku. Švédsko, ako jedna z prvých krajín, sa snažilo zabezpečiť, aby hľadisko rodovej rovnosti a práv žien bolo zahrnuté do každej oblasti zahraničnej politiky.
V posledných rokoch sa feministická zahraničná politika stáva čoraz viac dôležitou témou pre mnohé krajiny vrátane Nemecka. Jednou z hlavných predstaviteľiek tejto politiky je Kristina Lunz, ktorá spolu s Annalenou Bärbock tvorí dvojicu, ktorá si vynútila pozornosť svojimi feministickými názormi na zahraničnú politiku.
Kristina Lunz je spoluzakladateľkou organizácie Centre for Feminist Foreign Policy, ktorá sa zameriava na feministické zahraničné politiky a ich implementáciu v rôznych krajinách. Jej práca sa sústreďuje na to, ako by mohla byť zahraničná politika skutočne genderovo spravodlivá. Vďaka jej práci sa Nemecko stalo prvou krajinou v Európe, ktorá prijala feministickú zahraničnú politiku ako súčasť svojho programu. Z jej pohľadu je nevyhnutné, aby bola zahraničná politika oveľa citlivejšia na potreby a práva žien a dievčat v rôznych krajinách. Zameriava sa na zahraničné politiky, ktoré podporujú rovnosť pohlaví, ochranu žien a detí, ochranu pred sexuálnym násilím a diskrimináciou. Jednou z hlavných priorit feministických zahraničných politík v Nemecku je aj zvyšovanie podpory pre ženy v oblastiach, ktoré sú tradične považované za mužské. Napríklad v oblastiach ako vedy, technológie a inžinierstva je veľa žien stále podhodnocovaných a podporovaných oveľa menej ako muži. Feministická zahraničná politika sa snaží zmeniť túto situáciu tým, že bude podporovať ženy a ich zapojenie sa do týchto oblastí.
Konflikty, klimatická kríza, korona, svet má iné starosti ako feminizmus
Feminizmus v modernom pomímaní nie starosťou ani problémom, ale súčasťou riešenia konfliktov a kríz. Konzervatívni muži stále dominujú politike a teórii a praxi medzinárodných vzťahov. Výsledkom je, že potreby žien a menšín sú trvalo ignorované. Svet je plný vojen, kríz a nespravodlivosti. Vojnové násilie na ženách je osvedčenou podriaďovacou taktikou, v utečeneckých táboroch či útulkoch pre obete zemetrasenia chýbajú hygienické potreby pre ženy a deti, pretože na ne nik nemyslel, klimatické extrémy zvyšujú rodové rozdiely...
Samozrejme, feministická zahraničná politika nie je univerzálnym všeliekom, ktorý by zaraz odstránil všetky problémy, ale je dôležitým, oneskoreným krokom správnym smerom.
Neviem, či už Slovensko dozrelo do štádia spoločenskej zrelosti, v ktorom by aktívne aplikovalo feministickú zahraničnú (alebo domácu) politiku, ale vyššia miera informovanosti o téme, senzibilizácia problémov a riešení by bola dôležitým krokom k rovnosti, rešpektu a sociálnemu pokroku v našej spoločnosti.
