Hneď druhý deň v škole si dve dievčatá navzájom rozbili nosy teniskami.
Po dvoch týždňoch sa syn začal vyzvedať, čo sú to tí homoši, kto je spajdermen, čo znamená X-Box a či to mu to treba do školy.
Po mesiaci školskej dochádzky sa jeho aktívna slovná zásoba rozšírila o výrazy: odpravím ťa, shit, nadržaný, sexi, arschloch, šľapka... Nie, že by malý vedel, čo znamenajú, len ich používal. Na začiatku a na konci každej vety, zásadne pred návštevou alebo v čakárni u lekára.
Pred Vianocami prišiel Dávid s prosbou, či by sme sa na tú plejstejšn nešli aspoň pozrieť do nejakého obchodu, lebo on fakt nevie, čo to je a všetci o tom hovoria a vymieňajú si „také oné do toho“ cez prestávky. A že mu hovoria idiot, lebo to nepozná.
Išli sme. V obchode s elektronikou sme si pozreli playstation, wii a iné elektronické haraburdie. Aj spidermana na obale dévedéčka, aj starwars. Boli tam aj filmy s homošmi, ale na tie som ho neupozornila. Ani na to, že okrem homošov existujú aj lesby. Nič proti týmto skupinám obyvateľstva nemám, vlastne sú mi celkom sympatickí. Aj černochov zopár poznám, aj Turkov a kadejaké iné menšiny. Deťom ich nepredstavujem s týmito prívlastkami, myslím, že stačí meno, úsmev a nejaký ten príbeh. Davida v elektre aj tak nič nezaujalo, ani bystré telefóny, detské počítače, ani nazlostené operence. Za výkladom začal poletovať sneh a syn nás ťahal preč, na bežky.
V obchode sme mali šťastie, ani pod vianočným stromčekom nebolo nič pípajúce, strieľajúce či nabíjačkové. Nechceme vychovať outsiderov, raz to aj tak praskne a lego, lyže, mačky a nevidiaca Mimi zapadnú prachom. V detskej izbe bude modrasto blikať obrazovka televízie, počítača, mobilu a tabletu.
Ale ešte nie, prosím. Aspoň najbližších, päť, radšej desať rokov.
Včera sme dostali list od Davidovej triednej. Prosila v ňom rodičov, aby:
dali deťom raňajky
nedovolili deťom pred odchodom do školy pozerať televíziu a hrať počítačové hry
zabalili deťom desiatu
aby im na desiatu nedávali sladkosti, kolu! a iné sladené nápoje
aby im nedávali na desiatu peniaze, lebo deti, ktoré sa práve učia počítať do desať nepotrebujú 20 Eur na nákup sladkostí v automate.
A vôbec, sladkosti z automatu (v tomto bode pani A.S. vymenovala všetky nepovolené značky sladkostí) sú v 1.A prísne zakázané. Neuposlúchnutie sa trestá skonfiškovaním bez finančnej náhrady.
- Naozaj je to také hrozné? pýtam sa sa šokovaná syna.
- Čo ako? pýta sa on.
-Že si deti nenosia desiatu alebo že pijú v škole kolu?
- Pani učiteľka im ju vylieva. Aj ajstí (ice tea asi) a Fantu.
- A potom čo?
- Potom príde do školy tatko a učke jednu prijebe.
- Čooooooooooooo?
- Tak povedal Maxov tato chodbe pani učiteľke.
Pani učiteľka vraj plakala. A bála sa. Zachránil ju pán školník. Vlastne sa prišiel sťažovať, že mu niekto ukradol zo šuplíka snickersy. Alebo dajaké iné sladkosti, čo my nekupujeme.
Ja naozaj nechcem vychovať outsidera, čo chrúme celozrnné ovsené sušienky, číta Emila z Lönnebergy a nepozná superhrdinov ani angry birds.
Radšej však vychovám Emila a Idiota v jednom ako jedného idiota.
Mám však také tušenie, že to bude boj proti veterným mlynom.
