Pani šéfredaktorka SME v článku (s veľkou fotografiou I.M. na celej prvej strane novín) v podtitulku napísala: „Igor Matovič podal demisiou a stiahol ju. Pre SaS to bol vrchol“. Z jej hodnotenia Hegerovej vlády odcitujem celý úvod jej kritiky:
„Padla vláda, ktorá nikdy nebola Hegerova, aj keď bol jej premiérom. Padla tak ako fungovala počas celého svojho funkčného obdobia: chaoticky a nepredvídateľne. Často podľa momentálneho citového rozpoloženia jej lídra. (Nepamätám si, že by mal niekedy expremiér Heger citové prejavy a nie vecné vyjadrenia – poznámka J.S.). Citujem ďalej:
Skončila aj nedôstojne, keďže Igor Matovič sľúbil podať demisiu, vybral sa k prezidentke a potom ju nepodal.
Vláda síce padla, ale jedna zásadná vec sa nemení, naďalej bude traumatizovať občanov. Každého z iného dôvodu, najviac asi tých, ktorí vedia obsiahnuť mieru škody, ktorú doteraz vo verejných financiách spôsobila. Taktiež škody na dôvere občanov v politické strany ako nástroj riadenia demokratickej krajiny.“
Vari sú všetky vlády Smeru v tejto kritike (za vyše dvanásť rokov moci) len muzikantmi netrestanej korupcie bez viny? Azda celá makroštruktúra aj mikroštruktúra štátu nebola pred zmenou moci v dezolátnom stave? Vari sa už od vraždy novinára Kuciaka na všetko radšej rýchlo zabudlo a hneď odvtedy nastala len čierna obloha Neba nad Slovenskom?
Vari najzraniteľnejšia doba svetových kríz bola pre všetky vlády Zemegule (a pre tú vykradnutú, kedysi socialistickú krajinu osobitne) „prechádzkou ružovou záhradou“?
Zrejme bude pre mňa lepšie, keď sa už zdržím komentára. Lebo inak sa mi môže stať, že by som si potom ako bloger tohto denníka už ani neškrtol. Preto radšej budem iba citovať z dvoch článkov od troch autorov tohto média. Hľadajúcich vinníka objektívne, ale nie ako ho všeobecne hľadajú v médiách teraz v jednoznačne kriticky označovanej dva a trištvrte ročnej dobe mrákav aj temna na Slovensku.
Prvý bude celostranový článok Daniely Hajčákovej a Michala Katušku zo dňa 19. decembra 2 022:“Predčasné voľby stále nie sú isté“. Najskôr odcitujem jeden krátky a potom jeden dlhý citát:
„Róbert Fico chytil druhý dych po svojej politickej činnosti práve preto, aby mu nehrozilo trávenie večerov a nocí v cele po tom, čo začali vyšetrovať kauzy spojené s jeho vládnutím.“ Vraví pre SME politológ z Ekonomickej univerzity Radovan Štefančík.
Druhý citát z článku denníka bude už dlhý a bez prerušenia (citujem): „Kým pre opozičné strany pád vlády znamená dosiahnutie hlavného politického cieľa na ceste k návratu k moci. „SaS povalením vlády absolútne nič nezískala.“, vraví politológ Štefančík.
Sulíkova strana sa od septembra stala pre voličov ťažšie čitateľnou, keďže odmietala predčasné voľby, hoci z koalície odišla. Chcela byť „konštruktívnou opozíciou“, ale viackrát pomohla blokovať zasadnutie parlamentu. Niektoré vládne návrhy podporovala, iné ostro kritizovala.
Aj pred schôdzou parlamentu o páde vlády, ktorú SAS sama zvolala, jej predstavitelia ubezpečovali, že vláda hlasovanie prežije. Malo sa len ukázať, ktorí nezaradení poslanci v skutočnosti menšinovú vládu podporujú.
SAS sa teraz snaží odlíšiť od ostatných strán opozície tým, že predčasné voľby odmieta. „Predčasné voľby by znamenali skorší návrat Roberta Fica, čo nechceme, preto ich nateraz nebudeme podporovať,“ povedal vo štvrtok večer Sulík.
Najmä OĽaNO už začalo o SAS ešte výraznejšie zdôrazňovať, že povalili „tretiu demokratickú vládu“.
Ideálnym scenárom pre SAS a popularitu jej lídra Sulíka by bolo, ak by zrekonštruovaná Hegerova vláda dovládla do riadnych volieb. Nemohli by ho viniť za to, že urýchlil návrat Fica k moci. Najhorším scenárom budú skoré predčasné voľby, v ktorých by Smer dosiahol výraznejší výsledok.“ (Koniec oboch citátov – poznámka J.S.)
Štvrtým autorom, ktorého budem citovať, je komentátor Peter Schutz. Ten zvykne správne odhadnúť nielen to, čo sa stalo včera a čo to spôsobilo dnes, ale aj čo môže spôsobiť zajtra. Dá sa o ňom povedať, že nie je fanúšikon OĽaNO, ani Hegerovej vlády (skôr naopak), ale zvykne byť nad vecou a s chladnou hlavou. V článku „Akrobacia SaS na vysokom lane bez istenia“ (SME 9. – 12. 2022) píše (citujem):
„Udalosť SR. Odvolávanie Hegera. V panike z toho, čo navarili, akrobacia SaS na vysokom lane bez istenia pokračuje návrhom na vyslovenie nedôvery vláde. Museli ho podpísať – keďže SaS je menej než tridsať – aj Pellegriniho ľudia.
Potvrdilo sa, že toto spojenie protikorupčného vraj demokrata Sulíka s kedysi pravou rukou Fica, teda so spolupáchateľom netrestaného rozkvetu korupcie u nás, nie je už fikciou, na ktorú treba mať silný žalúdok.
Kto skutočne „Položil vládu“ na to dospieť k pravde netreba veľa slov. O tom si musí triezvy čitateľ blogu sám vytvoriť vlastný názor na základe konfrontácie a selekcie výlučne konkrétnych udalostí či poznatkov. Média mu v tom ničím nepomôžu vytvoriť si objektívny obraz (skôr naopak).
V živote nie je všetko čierne alebo biele. Najčastejšie fľakaté, čierno – biele. Ani ten ľudský diabol s kopytami a chvostom čerta, ktorý je v médiách denne zobrazovaný už od marca 2020 ako satan, nemá farbu „čiernu“.
Preto na záver blogu odcitujem otázku a odpoveď z rozhovoru v Denníku N (1.12.2022) s generálnym riaditeľom RTVS Machajom s titulkom: „Riaditeľ RTVS Machaj: Odvolanie vedenia správ po Ficovom prejave? Masaker, ale stojím si za tým“:
Otázka: „Rokovali ste niekedy priamo s Igorom Matovičom?“ Odpoveď: „Áno“. Doplňujúca otázka: „Aké to je?“ Odpoveď:
„Musím za seba povedať, že osobné stretnutie s ním, aj to pred voľbou riaditeľa RTVS, patrilo k tým pozitívnejším. Je to človek, ktorý napriek jeho mediálnemu obrazu je rozhľadený a vyzná sa v mediálnej sfére. Tam bola diskusia zaujímavá. No hneď ako príde na peniaze je taký, aký zrejme má byť minister financií. Držgroš, s ktorým musíte rokovať o všetkom. Ale prebehlo to korektne, podarilo sa nám vyrokovať, že máme tento rok kompenzáciu za dôchodcov kompletne, dohodli sme aj niektoré veci na budúci rok.“
