AD: "Premiér v postoji úcty" (SME 11. - 13.3.)

Autor i témy: "ako si zlomyseľná náhoda vybrala za premiéra truľa bez chochmesu, ktorý svoje slabiny vyvažuje drzosťou"

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Ak v tomto prípade je “niekto”  v rozpore so slušnosťou, profesionálnou etikou, zároveň  drzým pisateľom a osočovateľom premiéra Hegera, tak je to sám autor komentára. Práve ten z novinárov, ktorý si o sebe (podľa textov článkov) zrejme myslí, že zjedol múdrosť sveta. Bol tiež chorobným kritikom prvej vlády Igora Matoviča a je tiež terajšej Eduarda Hegera.

Práve On už od samého vzniku  povolebnej protikorupčnej vlády  často  kritizuje  účelovo, bez primeraných   konkrétností, niektorého z jej členov. Najradšej však prvého či už  druhého šéfa vládneho kabinetu. Vždy sa uprie na toho člena vlády, ktorého si vybral na mušku svojho cieľa a zámeru. Naposledy to bol vždy slušný, nekonfrontačný a dôsledne kontrolujúci vlastné vyjadrenia premiér Heger.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ide však o celkom nedôvodnú kritiku, keď vláda a jej šéf dnes nevyhnutne potrebuje jednoznačnú podporu a súdržnosť našich občanov. Veď práve teraz, v čase  najotrasnejšej a najnebezpečnejšej povojnovej krízy ohrozenia 77 - ročného mieru v Európe, preukázal práve Eduard Heger potrebnú rozvahu, rozhodnosť a neúnavnú pracovitosť či už doma alebo v zahraničí.  

Jasne ukázal tie vlastnosti politika, v ktorých vraj mal  údajnú absenciu. Za čo ho  neprajní politici, publicisti a novinári často cielene kritizovali. Vraj je iba bábkou Matoviča. Takto sprisahanecky ho huckali do konfliktu so šéfom Oľano. Aby potom padla aj druhá protikorupčná  vláda. Roztrieštila sa takisto ako strana Za ľudí na dve skupiny. Tým by najsilnejšia vládna strana následne stratila rozhodujúci vplyv v štáte na jej primárny protikorupčný program a proces. Keďže ten má ešte neukončené viaceré  kauzy a zatýkania v radoch najvyššej korupčnej mafie. 

SkryťVypnúť reklamu

Len škoda, že autor článku má celkom iný meter (už od volieb) na Petra Pellegriniho a jeho skorumpovaný komparz zradcov Smeru. Veď práve tí dlhé roky v područí  Róberta Fica družne a  iniciatívne  podporovali rastúcu korupciu v štáte. Už i súdmi preukázané obrovské rozkrádanie štátnych zdrojov. Predpokladám, že to nerobili len tak zdarma bez tučných provízií a podielov.

Títo “kritici” vlády a Hegera,  zneužívajúci slobodu slova pre svoje osobné egoistické záujmy,  však  ešte včera totálne ignorovali bezpečnosť, slobodu a demokratický vývoj našej krajiny. Dnes už tvrdia presne opak bez začervenia sa a ospravedlnenia občanom.  Keď sa  násilnosti, zloba a vraždenie už netýkajú  len Ukrajiny, ale aj nás.  Keď  občania nášho suseda   ani nie pred mesiacom vôbec nedovideli  dnešné nepredstaviteľné a neohraničené hrôzy, neľudský teror vojny zo strany  ruských okupantov.

SkryťVypnúť reklamu

Ale to isté sa môže  zopakovať aj u nás. Keď sa čoraz intenzívnejšie naďalej šíria  neslýchané lži a dezinformácie o vývoji v blízkom či ďalekom  svete. A doma sa  už realizujú  deštrukčné činy (v médiách, parlamente aj teréne) voči demokracii a destabilizácii Slovenska v  prospech možnej ruskej agresie. Veď práve tí najnebezpečnejší  dezinformátori a deštrukční  klamári sedia aj v laviciach Národnej rady. Keď zatknutie štyroch  slovenských občanov v žolde   okupantov Ukrajiny a následné vyhostenie  troch ruských špiónov z ruskej ambasády v Bratislave nepotrebuje  komentár.

Títo vraj „naši národovci“, reálni šíritelia nenávisti a násilia, sa prakticky grupujú nielen z fašistov, ale už temer z celej opozície. Zo strán Smeru i jeho niekdajších korupčných špičiek Hlasu alasuhla čiastočne aj z vládnej Sme rodina. Postačí  si len pripomenúť, čo sa dialo nedávno v parlamente, pred ním a potom v uliciach mesta. Kto tam hystericky a násilne  vystrájal, ako aj  hlasoval, vrátane časti poslancov nepodarenej Sme rodina  proti spojeneckej obrannej zmluve s USA.

SkryťVypnúť reklamu

Opozičníci sa spojili  bez rozdielu straníckych tričiek, aby jej prijatiu zabránili. Aj formou uplatnenie občianskej revolty a nevídaného  násilia voči vládnym politikom – vraj „zradcom“, hlasujúcim za zmluvu. Naisto si to pán Pellegrini, pani Saková a ďalší prezliekači kabátov a dezinformátori pravdy z Hlasu už nechcú pamätať. Pričon na to hneď zabudli  aj niektorí novinári.

Ťažko si dnes bez veľkých obáv predstaviť, ako by sa v terajšej kríze “rozhodne, jednoznačne a prozápadne” správal vo funkcii premiéra Peter Pellegrini. Aké by boli jeho priority a tancujúce valčíky. Vždy by sa vykrúcal na všetky strany podľa toho,  akým (S)smerom by práve viala zástava pred parlamentom.  

Kritický novinár článku „Premiér v postoji úcty“ by mohol čitateľom vysvetliť aspoň nejaké podstatné rozdiely (okrem formálne menej agresívnych slov) medzi politickými postojmi a mediálnymi prejavmi Pellegriniho,  Rašiho, Tomáša, Sakovej  z Hlasu a Fica, Blanára, Podmanického a Blahu zo Smeru.  

Podľa mňa určitý rozdiel medzi nimi predsa je. Ale iba v tom, že niektorí z nich vedia presvedčivejšie. menej okato aj vulgárne klamať a zavádzať verejnosť. Pán redaktor by tiež mohol zverejniť aspoň jeden či dva príklady týchto deštrukčných mágov, čo za dva roky v opozícii, kde sa už ťažko kradne, zabezpečili podstatné a užitočné  pre rozvoj Slovenska Okrem šírenia chaosu, nedôvery, nenávisti, zloby a chorého populizmu.  

Terčom mnohých   lží a útokov bol a je predovšetkým úradujúci predseda vlády. Aby tá predčasne padla, alebo sa čo najviac oslabila, a po budúcich voľbách prišla o moc. Aby radikálne opozičné hlasy a mandáty ukradol fašistom Smer a tie koaličné hlasy zasa v čo v najvyššej miere získal korupciou  už z diaľavy zapáchajúci Hlas. Tak, ako  to naplánovali ohrození oligarchovia. 

Veď v stávke sú v hre  tie najvyššie rozhodujúce karty. Buď pokračovanie korupcie a rozkrádanie republiky, alebo priama trasa pre mnohých  vplyvných korupčníkov do Leopoldova. Možno to vyznieva ako príliš jednoduchý pohľad pre ďalší vývoj u nás. Ale zrejme ani nejaká alternatíva kompromisu by už nepriniesla podstatnú zmenu v najzákladnejšej otázke formy demokracie – buď vyliečiteľnej alebo nevyliečenej slovenskej korupčnej rakoviny. Ide o kľúčovú tému dneška, ktorá sa v médiách postupne a prekvapivo vytráca.

Jozef Sitko

Jozef Sitko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  175
  •  | 
  • Páči sa:  1 943x

Mgr. Jozef Sitko (*1935), v rokoch 1968 - 1971 komentátor denníka Smena a zástupca šéfredaktora týždenníka Expres. Z oboch redakcií ho komunisti vyhodili. Až do roku 1989 mal dištanc - zákaz čokoľvek publikovať.Následne založil prvý nezávislý týždenník Slobodný piatok, bol jeho šéfredaktorom. Bol tiež riaditeľom tlačového odboru a poradcom prezidenta M. Kováča. Potom založil Nadáciu Slovak Gold a štrnásť rokov ju viedol.Napísal šesť kníh. Jeho nový titul: Vedieť odísť.V roku 1991 získal hlavnú novinársku cenu Slovenského literárneho fondu a v roku 2000 mu prezident Schuster udelil za celoživotnú publikačnú činnosť štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu