Z rozsiahleho pozoruhodného článku Jána Krempaského odcitujem aspoň tri úryvky. Jeden bude dlhší a dva krátke:
“Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) mala u viacerých svojich dodávateľov dlh vyše 19 miliónov eur. Keďže ho nesplnila včas, úroky z omeškania sa vyšplhajú takmer na ďalších 14 miliónov.
Dohromady takmer na 33 miliónov eur získa BFF Central Európe (BFF CE), ktorá skúpila pohľadávky dodávateľov a pohrozila nemocnici exekúciou. (Vraj „náhodne“ je tejto firmy spolumajiteľom bývalý šéf pentáckeho Sveta zdravia a vždy výnosného podnikania M. Duban – pozn. J.S.).Nemocnica preto v júni s firmou podľa hovorkyne Evy Kliskej podpísala zmluvu, aby sa exekúcii vyhla.
BFF CE sa v posledných mesiacoch zviditeľnila tým, že skupuje miliónové dlhy nemocníc od ich dodávateľov a potom ich cez súdy, exekúcie a vysoké úroky od nich vymáha. Hoci sa najmenej v dvoch prípadoch mohla prihlásiť do ich oddlženia, neurobila tak.
Z čisto ekonomického hľadiska je to logický krok, lebo cez súdy, vysoké úroky a exekúcie získa viac peňazí, ako by získala, keby svoje pohľadávky prihlásila do oddlženia nemocníc. Jeho ďalšie kolo spustil v septembri minister zdravotníctva, Vladimír Lengvarský (OĽaNO), ale ešte nie sú známe bližšie podrobnosti. Vie sa len, že sa hrá o balík 575 miliónov eur, ktorý bude slúžiť na oddlženie nemocníc."
"BFF CE nepriamo vlani nahral aj bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Na Ústavný súd dal podnet, že exekučná amnestia, ktorá ochraňovala nemocnice pre dlhy pred exekúciami, nie je v súlade s ústavou. Ústavný súd mu dal za pravdu ...“ (Žiaľ, mnohé trestní činy „našich ľudí“ Smeru pán G.P. radšej roky nevidel – pozn. J.S.). „ ...takmer 14 miliónov, ktoré bude najbližšie dva roky platiť UNB tejto medzinárodnej firme, sa mohli použiť na liečbu pacientov najväčšej nemocnice na Slovensku.“
Aj z tohto príkladu vidieť, že u nás sa dajú ľahko, bezpracne a legálne zarobiť desiatky miliónov eur. Bez vynaloženého nejakého úsilia a nijakého podnikateľského risku. Len dômyselnou špekuláciou a bezbrehou chamtivosťou bezohľadných špekulantov.
Lebo už tri desaťročia legislatíva umožňuje rozkrádať nenásytnými chamtivcami a kriminálnymi politikmi rozkrádaním už dlhodobo ohrozený náš štát. Jej zákony sú deravé ako rešeto, v lepšom prípade ementálsky syr. A preto zákony skôr výnimočne chránia záujmy bežného občana, ale naopak, záujmy rôznych zlodejských skupín. Na vine je aj samotný občan, ktorého nezaujíma ako ním zvolený zástupca hlasuje v parlamente. V akom konkrétne prijatom či zamietnutom zákone.
V návale narastajúcich klamstiev a dezinformácií, žiaľ, tento všeobecný jav a stav už dnes málokoho vzrušuje a to nielen u poslancov. Takže občan si už na rôzne švindle, lži a zlodejstvá časom zvykol, a osobne ich berie ako bežný jav.
Zakaždým mu postačí iba jeho osobný názor (hoci ho politika ako - taká vraj nezaujíma), jeho osobný hnev a veľké rozhorčenie. A predovšetkým bezhlavá, neadresná kritika voči „všetkému“ či všetkých vinníkov aj obetí dokopy bez akéhokoľvek rozdielu a diferencovania viny a spoluviny. Veď za všetko zlo môže iba neschopná vláda, vrátane vzniku súčasnej pandémie.
Ale skúsme konkretizovať a riešiť to hlavné – v úvode blogu citovanú kauzu inak, z inej stránky hodnotenia a obsahu, ako o nej výstižne písal redaktor SME. Napríklad či sa dajú uchmatnuté desiatky miliónov eur zo zdrojov nemocníc nejako obmedziť a aspoň dačo z nich zachrániť?
Podľa mňa sú poruke prostriedky, ako sa dá chrániť pred takýmto v podstate rozkrádaním obrovských finančných zdrojov zo zdravotníctva. Lebo krajným východiskom tu nemôže byť každoročné oddlžovanie nemocníc polmiliardou eur. Na ktorom „legálnom lupe“ zrejme nehorázne parazitujú mnohí úžerníci, korupčníci a ich spolupáchatelia.
Natíska sa jednoduchá otázka: Prečo Ministerstvo zdravotníctva nerobí v trvalo stratových nemocniciach pravidelné kontroly a audity, či v nich finančný deficit nevzniká len zlým šafárením, nehospodárnosťou a zrejme aj korupciou? Malo by zakaždým dôsledne preskúmať či pre objektívnu príčinu vznikla táto nehospodárnosť?
Táto často aj v spojení s korupciou už roky vykráda finančné zdroje pre lepšiu technickú a personálnu starostlivosť o pacienta - bežného občana. Ak k nehospodárnosti došlo vinou zlého riadenia subjektu či podozrivého šafárenia, tak potom musí prísť aj okamžitá sankcia v podobe odvolania riaditeľa nemocnice.
V takých prípadoch treba preskúmať aj ním už uzatvorené a uzatvárané zmluvy, či v nich netrčí korupcia. Myslím si, že samotné ministerstvo má tak možnosť operatívne zistiť (najmä nezávislými auditmi) objektívnu príčinu dlhov nemocníc. Z toho potom vyvodiť záver a dôsledky ešte prv, než by došlo v preverovanom objekte k novým dlhom a potrebe ho potom oddlžovať miliónmi eur.
V tejto súvislosti konkretizujem príklad osobného spoznania. Keď som v roku 1994 nastúpil do funkcie konateľa vtedajšieho denníka Práca, tak vykazovali noviny stratu 11 miliónov korún. Prešiel som si následne všetky predtým uzatvorené zmluvy a zistil otrasnú skutočnosť, že len jedna z nich vykazovala za predchádzajúci rok horibilnú stratu až 7 miliónov korún. Kritický stav sa podarilo vyriešiť, takže nasledujúci rok už nebola Práca v hrozivých červených číslach.
K citovanej kauze, opísanej v SME, treba ešte dodať, že úrokom z omeškaných platieb nemocníc sa dá tiež (na základe ich dôslednej priebežnej kontroly a auditov) včasne a jednoducho zamedziť. Ak sa preukáže, že stratová nemocnica bola finančne poddimenzovaná, je nutné ju rýchlo dofinancovať. Aby mohla načas uhrádzať faktúry dodávateľov, a tým predísť obrovským škodám štátu.
Domnievam sa, že v celom procese riadenia nemocníc na rôznych stupňoch je zámerný chaos a turecké hospodárenie. Dúfam, že sa Turci neurazia. Moje osobné poznatky v ekonomickej sfére sú mimo predstavy, že by v čase obrovskej konkurencie medzi dodávateľmi tovarov a služieb museli s nimi nemocnice podpisovať pre štát nevýhodné zmluvy s vydieračskými úrokmi za omeškané platby.
Za kardinálnu otázku ekonomickej liečby nemocníc považujem však to, že štát mal už dávno zriadiť svoju celoštátnu hospodársku organizáciu pre nákup a distribúciu zdravotníckych potrieb do celej siete svojich zdravotníckych zariadení.
To isté čo kedysi efektívne fungovalo pre nákup a distribúciu liečiv a čo sa zrejme účelovo zrušilo - štátny nákupca a distribútor zdravotníckych potrieb MEDIKA s celoštátnou pôsobnosťou s jej distribučnými krajskými podnikmi. Táto téma je však oveľa širšia a má aj iné obsahové súvislosti či konkrétnosti, o ktorých budem písať v skorom samostatnom článku.
P.S.: Dovolím si odporučiť prečítať (pre tých, čo ho nečítali) môj stále aktuálny komentár, uverejnený 25. októbra, na tému „Je legitímna zmena volieb zmenou ústavy?“
