Údajne dnes už „nemajetný“, za Mečiara však najväčší privatizér a korupčník Jozef Majský, to drzo a cynicky vyhlásil v televízii. Neklamal, čo On vtedy chcel, to i získal.
Pri vytváraní tzv. slovenskej podnikateľskej vrstvy boli vtedy potrebné dve veci – politická preferencia a výška korupcie. Vtedajšia tzv. veľká privatizácia sa udiala na základe „zákona“ - cez účelovo vytvorený Fond národného majetku, legalizovanej formy totálneho rozkrádania štátu.
Majetok nás všetkých sa tak „rozdával“ formou telefonátov z vlády na „Fond“ jej šéfke. V ňom potom jej ustanovení členovia „komisionálne“ a bez akejkoľvek právnej zodpovednosti splnili tajné želania vlády Vladimíra Mečiara - komu, čo a za čo rozdať.
Tento systém beztrestného kradnutia však prežil aj všetky nástupnícke vlády. Až dovtedy, kým ešte z eráru, vytváraného štyri desaťročia z ožobračovania „pracujúceho ľudu“, zostalo čo ešte kradnúť.
Jedno príslovie vraví, že žiaden strom nerastie do neba. Vtipné vyhlásenie v televízii o korupcii v štáte hlavného vtedy korumpovateľa moci a verejného neporiadku a drancovania Slovenska Majského, rozhnevalo i krstného otca korupcie – teda samotného šéfa korupčnej vlády, Vladimíra Mečiara. Po zdĺhavých súdnych kauzách Majský nakoniec predsa skončil ako utečenec do Čiech a kriminálnik numero uno.
O vtedy dynamickom rozkvete korupcie svedčí i za záhadných okolností zavraždený minister hospodárstva Ducký, vo v chode paneláku kde býval. V korupčných kruhoch bol dobre známy ako Majster „twendy“. Táto prezývka mu vznikla pre stanovenú pevnú taxu dvadsiatich percent z privatizovaného štátneho majetku pre privilegovaných budúcich, dnes vážených oligarchov (česť výnimkám).
Tento systém beztrestného kradnutia však prežil aj nástupnícke vlády. Až dovtedy, kým ešte zostalo z eráru, vytváraného štyri desaťročia z ožobračovania „pracujúceho ľudu“, čo sa ešte dá ukradnúť.
Do tejto „chýrnej doby“ Jozefa Majského bola vtiahnutá aj Nadácia Slovak Gold, ktorú som založil a jej šéfoval 14 rokov ako jej výkonný prezident. Šlo však v podstate o celkom banálnu a špecifickú vec. Tá vyplynula z fanfarónstva, márnomyseľnosti a všemocného vplyvu tohto narýchlo vykvaseného najbohatšieho naboba u nás. Opis tohto navonok „vážneho incidentu“ sčasti zverejním už z mojej poslednej knihy „Vedieť odísť“.
(DOKONČENIE BLOGU o DVA DNI.)
