Rekapitulujme, čo o tomto tvrdila nedávna škandalózna "minulosť". Na základe akých poznatkov predložila SIS-ka (hneď po zatknutí jej šéfa) alarmujúcu správu o „nezákonnostiach“ v NAKA najvyšším predstaviteľom SR? Keď na to premiér Heger narýchlo zvolal v utajenom režime a priestore SIS(ky) veľkú poradu všetkých kompetentných predstaviteľov krajiny. Pričom všetko malo byť dôsledne utajené! Ale vzápätí poslúžilo ako nastražená pasca a dobre načasovaná nálož na kompromitáciu vlády a najmä voči jej snahe o očistu štátneho aparátu od hydry a rakoviny korupcie.
Podľa Róberta Fica vraj nezákonne väznia desiatky už aj niektorých odsúdených "našich ľudí" Smeru, ktorí sú však iba „nevinné obete“ politických represií a teroru dnešnej kriminálnej vlády. Táto až hrozivá „nezákonnosť“ sa mala udiať iba na základe „nezákonných“ praktík štyroch horlivých vyšetrovateľov. Tí údajne mali manipulovať vyšetrovania a dôkazy o vine väznených smerákov.
Takže túto pre Smer a Hlaso-Smer štvoricu „nebezpečných zločincov“, jeden iniciatívny krajský prokurátor a jeden samosudca obvodného súdu obratom strčili do basy. Aby nepáchali ďalšie zločiny. Lenže tejto koordinovanej a dôsledne pripravenej trestnej výprave a maškaráde urobil kotrmelec senát sudcov krajského súdu. Ak by takto títo traja sudcovia nekonali, tak by štyria odvážni mušketieri boja so skutočným zločinom boli dodnes vo väzení s perspektívou posedieť si v ňom zopár rokov.
Toto u nás ešte nevídané divadlo, zo zákulisia organizovaný komplot a sprisahania trestnej a súdnej moci, sa realizovalo len na základe „presvedčivého svedectva a dôkazov“ jedného naverbovaného, vraj vierohodného špicľa v NAKA. Tohto kedysi dobrodruha a žoldniera vo francúzskej cudzineckej légii, dnes obvineného zločinca na úteku.
Lenže útok na NAKA a Lipšicovu ŠP neprišiel len od SIS(ky), Úradu inšpekčnej služby, ale zrejme aj od generálneho prokurátora. Ale predovšetkým od ohrozených kriminálnikov oligarchie, tiež vedenia Smeru a Hlaso-Smeru. Ale prečo aj od koaličnej strany Sme rodina, ktorá predtým vlády Matoviča a Hegera temer bez výhrad vždy podporila? Na rozdiel od rebelujúceho Sulíka.
V prípade tejto strany zrejme nepôjde len o rodinné vzťahy šéfa poslaneckého klubu a poslankyne Pčolinských vtedy ešte väznenému bratovi a manželovi. Nielen šéf poslaneckého klubu Pčolinský, ale aj Kollár a Krajniak začali potom vystrájať, akoby boli otrávení jedovatými šípmi opozície. Ich slovník a demagogické reči plné neprávd a nezmyslov už v ničom nezaostávali (aj nezaostávajú) za Ficom, Pellegrinim a Kotlebom.
V dôsledku tohto pre demokraciu a štát nebezpečného vývoja kollárovci už sabotujú i nevyhnutné reformy vládneho programu. A tak začali s nekonečným vydieraním s naivnou frázou: „My budeme súhlasiť, ale nesmú byť reformy v neprospech občanov ...“ Následne títo koaliční vzbúrenci a vydierači po Slovensku verbujú a nabádajú ľudí k revolte proti reformnej a protikorupčnej vláde.
Pričom na svete niet takej reformy systému, ktorá by nevyvoláva odpor, vyhovovala všetkým, a neohrozovala záujmy rôznych skupín. Boris Kollár a jeho rodina to však robí na úkor celej spoločnosti, napriek horibilnej cene a hazardnej deštrukcie, že stratíme stovky miliónov eur z Bruselu v rámci plánu obnovy na nevyhnutné reformy. Bez nich sa však zo súčasnej stagnácii nepohneme.
Túto celospoločenskú skazu, chaos a nespokojnosť v „pospolitom ľude“ realizujú teatrálni a falošní „proroci dobra“ Kollár, Fico, Pellegrini a mnohí ďalší populisti už očividne a žiaľ s úspechom. . Vždy za prítomnosti kamier a húfmi novinárov. Lenže médiá, ak informujú o politickom bahne, mali by hľadať a prstom ukázať, kto je tým skutočným rozvratníkom štátu a demokracie. Nie prilievať olej do ohňa a pomáhať tým rozvratníkom demokracie a právneho štátu. Vedome či nevedome! Konkrétnymi príkladmi môžem kedykoľvek poslúžiť.
Je potrebné si uvedomiť v akej kritickej situácii sa naša spoločnosť nachádza a s ňou aj vláda. Dnes sme už na dlho ohrození zdrvujúcim hrozivým tlakom celosvetových kríz. Dopadu pandémie, nedostatku energií, kritickému vývoju životného prostredia, a Slovensko navyše, chorobnému stavu zdravotníctva, školstva a celej infraštruktúry. A ešte k tomu zahnitej i amorálnej sily korupcie, jej zhubnému vplyvu v štátnom či verejnom sektore, ale v podstate už celej spoločnosti.
Lenže už klope na dvere aj finančná kríza. Preto treba zvažovať každé vydané euro zo štátnej kasy. Je tiež chybné kritizovať bezhlavo vládu bez konkrétnych súvislostí predmetu kritiky, zvyšovať tak nepokoj a nedisciplinovanosť medzi občanmi. .Napríklad, že vláda v čase pandémie a jej následkov minimálne podporuje najviac ohrozené sektory nášho hospodárstva. V tejto otázke porovnávať Slovensko s hospodársky silným Rakúskom či Nemeckom je číra demagógia.
Rovnako poukazovať na túto oveľa väčšiu podporu pandémiou ohrozených susedných krajín. Lenže my si musíme eura požičať od zahraničných bánk za nemalé úroky, ktoré musíme v budúcnosti splácať, ale Poľsko, Česko a Maďarsko si vlastnú inflačnú menu môžu samé natlačiť podľa úvahy, potreby a rozhodnutia vlády.
Tých neprávd, dezinformácií a účelových lží sa vyskytuje nielen na internete, ale už dosť aj v JOJ-ke, Markíze, TA3 aj RTVS. Nielen v polemických diskusiách, v ktorých majú hlavné slovo klamári Fico, Pellegrini, Kollár a ďalší dezinformátori opozičných straníckych tričiek, mediálne osobne školení na klamstvá a polopravdy.
Snažia sa tak zvrátiť spoločné nebezpečie - protikorupčný proces na bezzubú koľaj. Preto si myslím, čo sa už javí čoraz výraznejšie, že aj u kollárovcov je v mnohom zhoda a blízky cieľ spolu s opozíciou povaliť (s čo najmenšou stratou voličského potenciálu) protikorupčnú vládu Hegera.
Na záver uvediem ešte jeden príklad vážnej dezinformácie, že Róbert Fico vraj nemohol pomôcť svojej priateľke k získaniu bezpečnostnej previerke od NBÚ. Jeho šéf v rozhovore pre SME tvrdí, že sa tak nemohlo stať, pretože ona ju získala o 14-dní skôr, teda ešte predtým, kým o tom predseda Smeru hovoril na odpočúvanej loveckej chate.
Tento jeho pochybný „argument“ si osvojil aj opozičný predseda príslušného parlamentného výboru, čim účelovo spochybňoval aj celú tajnú nahrávku, ktorú v ničom nemožno spochybniť. Lenže je to celkom inak.
Predsa tento pre „priateľku“ významný doklad Fico nemohol nechať na poslednú chvíľu, ale ho vybavil oveľa prv, kým ho ešte žiadateľka nedostala. Alebo sa on bezdôvodne „chválil“ ako malý usoplenec, čo ukradol v obchode pre kamarátku čokoládu?
Plne sa tiež stotožňujem s tvrdením komentátora Petra Schutza v článku SME: „Na love pytliakov a Čaputovej najhoršie veto“(5.11.).
Z neho citujem úryvok: „To vyššie je zároveň odkaz prezidentke, ktorá nepodpísala zákon o štátnej službe. Tým zdvihla vysoko vyhliadky kádrov SmeroHlasu („našich ľudí“), ktoré vedú hybridnú vojnu o vlastnú slobodu, že sa zabezpečujú v orgánoch štátu na dlhé roky ešte aj v prípade, že Ficpelle v najbližších voľbách neuspejú.“
