Aj v prípade obrannej zmluvy deštrukčná opozícia použila podobný scenár, akým zneužila aj zápas o životy s pandémiou smrti. Média zakaždým dali slovo len opozícii na kritiku vlády. Ale opomenuli zásadné fakty, že za 12-ročného vládnutia Róberta Fica (za dlhej hospodárskej prosperity vo svete aj Slovenska – bez pandémie) postupne vzrastal havarijný personálny, technický a materiálny stav slovenských nemocníc.
Médiá len výnimočne kritizovali egoistickú deštrukciu Fica, Pellegriniho a ich korupčných komplicov, že tí ignorovali aj možnú smrť svojich voličov. Keď intenzívne šírili bludy proti očkovaniu. Práve tieto médiá (slúžiace záujmom oligarchov) im poskytovali široký priestor pre šírenie zjavných dezinformácií proti vakcinácii bez nevyhnutného kritického komentára. Dokonca z kadejakých lží a poloprávd potom prekvapivo opozícia profitovala a na ich základe posilnila.
Zúfalo zneistený a možnou basou ohrozený Róbert Fico už teraz stráca nervy a tára v médiách čokoľvek. Presviedča ľahkoverných ľudí, že biele je čierne a naopak. Robí to ako niekdajší nacistický šéf propagandy povestný Joseph Goebbels. Lebo dobre vie, že stokrát opakovaná a zdôrazňovaná lož sa stane v povedomí občana napokon produktom a nástrojom spotvorenej a podvodnej pravdy.
Túto svoju už bežnú prax zopakoval absurdným tvrdením v článku (Nový čas 11.2.) s titulkom (len jeho druhá časť) “...Fico vyriekol vážne podozrenie“ (Ale aké?):
„Smer plánuje podať návrh na odvolanie Mikulca, podľa Fica minister velí zločineckej skupine vyšetrovateľov NAKA aj niektorých prokurátorov špeciálnej prokuratúry ako organizovanej skupine, ktorá koordinovane pácha závažnú trestnú činnosť s cieľom poškodiť opozícii, jej predstaviteľom a nominantom opozície z minulosti.“
Komentovať túto jeho absurdnosť by bola strata času. Pretože už aj rozumný slepý začína vidieť, že doslovnými nezmyslami chce klamať ľudí, keď stráca voči realite akúkoľvek súdnosť pre svoju lož. Ale čo už, keď mu ju médiá zverejňujú a klamstvá vôbec nekomentujú a tak šíria dezinformácie, dispolaritu a chaos? A predovšetkým, keď tým môže oklamať aspoň časť povrchne a nekriticky uvažujúcej verejnosti.
Ešte horšie už vyznievajú jeho verejné vyhrážky statočným vyšetrovateľom NAKA a niektorým nemenovaným prokurátorom špeciálnej prokuratúry. Napokon Smer tiež podal trestné oznámenie na Lipšica a Kaliňák, že avizuje, že ho podá aj na policajného prezidenta Hamrana. Ide však o strach z ich odvahy a dôslednosti vo vykonávanej ťažkej práci. Prejav zúfalstva a obáv korupčníkov pred stratou slobody.
Preto tá snaha nielen viac dezinformovať už polarizované občianstvo, ale predovšetkým dodať guráže obžalovaným potenciálnym kriminálnikom, aby sa k svojej korupcii nepriznali. Aby nakoniec pod ťarchu dôkazov predsa nepodľahli a prehovorili.
Budem konkrétny. Len pričinením médií sa z prípadu samovraždy neodsúdeného väzňa generála Lučanského sa nakoniec vykľul vraj mučeník vládnej moci. Teda div nie novodobo upálený Jan Palach. Temer vylučujem, že by nešlo o samovraždu. Lebo na to mal on vážne dôvody, že bude odsúdený. Takže by potom utrpel pre generála polície obrovskú degradáciu i s jeho osobnou potupou aj svojej rodiny.
Dôkazov proti nemu však muselo byť veľa, pretože inak by si NAKA netrúfla človeka v jeho predtým postavením a politickou záštitou Smeru a dobre zaplatenej advokácie len tak zatknúť. A prokurátor aj sudca ho poslať do opakovanej kolúznej väzby bez dostatočných dôkazov o vine, ktorú zakaždým dôvodne potvrdili senáty NS SR
Vari by sa našli v takto prepojenom trestnom aparáte dohovorení hazardéri, ktorí by mohli mať nejaký logický dôvod, že by až natoľko riskovali? Veď by im potom hrozila strata honosného postavenia, verejná potupa a za zneužitie právomoci trest vyše desať rokov žalára?
To, že mediálny cirkus okolo samovraždy bol od základu opozíciou vymyslený a celkom mimo reality, to dosvedčuje ďalšia skutočnosť. Azda mohli mať zainteresované trestné orgány či iné súčasné štátne zložky alebo samotná vláda dôvod a motív na vraždu generála, ktorý veľa toho vedel o bývalej vládnej korupcii. Veď tu sám roky kryl, že „skutok našich ľudí sa nestal“.
Preto, ak mal niekto strach a motív, že sa napokon policajný exprezident zlomí a pod ťarchou dôkazov o neuveriteľnej korupcii v najvyšších vládnych kruhov prehovorí, aby spáchal samovraždu alebo bol zavraždený, tak to výlučne bola korupčná garnitúru ešte donedávna suverénnych vládcov. Odstrániť takého potenciálneho svedka proti hlavným korupčníkom, nemohol mať nikto z vyšetrovateľov či predstaviteľov dnešnej vládnej garnitúry. Veď bol ich hlavným tromfom v boji s korupciou.
Ale mediálny rozruch okolo prípadu jeho samovraždy rozvíril hladinu dohadov a vraj aj značných rozporov, ktoré bez konkrétnych dôkazov živili vyše roka aj oficiálne média a zaoberal sa nimi aj osobitý parlamentný výbor.
Na výsledok šetrenia sa stále čaká, pričom tento veľký nedôvodný „cirkus“ osobne zaujal aj generálneho prokurátora. Dôležité však bolo a je, že kauza „generál“ neuderila knokaut korupčným stranám, ale naopak, zvýšila ich volebné preferencie a znížila dôveru občana v právny štát.
Na záver článku zopakujem už mnou uverejnené varovné slová ministra Korčoka v prvej časti blogu: „Podpora dohody v parlamente je síce dobrou správou, ale to, čo sa okolo nej odohralo, je mementom pre celú demokratickú politickú scénu. Je precitnutím z ilúzie o tom, že naše miesto vo svete je vybavená vec. Nie je. Veľká časť spoločnosti je zmätená, nevie sa zorientovať, nevie, prečo patríme do NATO a EÚ.“
Minister vyjadril práve to, čo zdôrazňuje i obsah tohto blogu a jeho titulok: „Fico, Pellegrini, Žilinka – (S)smer Putin a Kotleba.“ Slovensko nesmie byť znova formálne slobodným vazalom Ruska ako kedysi Československo formálne samostatnou guberniou Sovietskeho zväzu. Je tiež reálnou hlúposťou, že by mohlo byť mostom medzi Východom a Západom. To si kedysi myslel a pomýlil sa aj skúsený politik po vojne obnoveného Československa prezident Edaard Beneš.
To, že je dnes naše zakotvenie k demokratickým krajinám, naša samostatnosť a sloboda jednotlivca bez rozdielov vážne ohrozené nie zahraničnopoliticky štandardnou obrannou zmluvou s USA, ale vnútropoliticky. Práve politikou klamstiev, korupcie, dezinformácií a už aj násilím Fica, Pellegriniho, Kotlebu a ďalších ich komplicov, mnohých z nich už i navonok namočených v korupcii.
Ale bez pomoci niektorých médií (predovšetkým celoplošných troch televízií a spolitizovanej RTVS), šíriacich nekriticky ich bludy, by tieto pre samostatnosť štátu nebezpečné plány skrachovali už v samom zárodku.
Šťastím je, že určitý nadhľad a objektívnosť správ a iných článkov zverejňujú Aktuality, Denník N aj iné médiá, ale predovšetkým denník SME. Jeho redaktori a komentátori si plne uvedomili kam, akou krivou cestou kráčame s deštrukčnou a fašistickou opozíciou. Táto veľmi vážna téma je pre redakciu nie problémom dňa, ale zrejme nadlho.
To dosvedčujú aj uverejnené štyri výstižné a argumentačne vecné komentáre v jeden deň (vo štvrtok 10. februára). Výnimočne som sa tak stretol s pozoruhodnou kompaktnosťou a presvedčivo fundovanou reakciou redakcie na kľúčovú tému dneška – odozvu na najvýznamnejšiu udalosť ohrozenia demokratického vývoja nášho štátu. Za čo ďakujem autorom: šéfredaktorke Beate Balogovej, Nataše Holinovej, externistovi Matúšovi Ritomskému a predovšetkým známemu komentátorovi Petrovi Schutzovi.
