Toto najúspešnejšie bezrizikové podnikanie sa zrodilo ešte za čias zrodu najmocnejšej „Gorily“ mimo pralesa či ZOO - na bratislavskej Vazovovej ulici. Jej citlivé uši si vypočuli kriminálnych aktérov o najvýnosnejšom biznise Penty v chudobnom zdravotníctve.
Prezieravo si tam pozývala na "posedenia" nielen zástupcov vtedy vládnej SDKÚ, ale aj bývalého súdruha, potom funkcionára z komunistov „zreformovanej“ Strany demokratickej ľavice a nakoniec už zakladateľa a šéfa vraj sociálno-demokraticky sfarbeného Smeru. Ten na týchto „posedeniach“ bol údajne iba ako pozorovateľ. Nijakých plánovaných aktivít rozkrádania sa vraj nezúčastnil. Pil tam len Coca-colu. Aj tú si vraj priniesol so sebou vychladenú priamo z obchodu.
Predvídavý a skúsený poradca Penty, bývalý generál, uznávaný to Slovák v Prahe, šerif a šéf ŠtB Lorenc si zaslúžil svoju nemalú gážu. Aj v najväčšom potom kšefte poradil novému živiteľovi naozaj prezieravo. Dovidel čo sa môže prihodiť po blížiacich sa voľbách, že ich vládni demokrati môžu prehrať. Takže sa bolo treba včas istiť.
Teda utajene staviť aj na opozičného, v budúcnosti „nádejného víťazného koňa“ volieb. Preto na Vazovku odporučil tiež pozvať politicky perspektívneho Róberta Fica. Dialo sa to podľa pozmenenej ľudovej riekanky: „Vrana k vrane sadá, súdruh súdruha (v prípade potreby) vždy spozná a nájde!“
Keď som kedysi dávno (27. júna 2007) napísal doporučený list novému premiérovi, tak som už naň odpoveď nedostal. Hoci on o sebe vyhlasoval, že je politicky orientovaný sociálny demokrat, konajúci v prospech ľudu a nie kapitálu. Vtedy som ešte nič nevedel o kriminálne chýrnej a nebezpečnej „Gorile“ mimo mreží a s ňou spojených korupčníkov moci, ani o Pente a jej šéfovi Haščákovi.0
Takže ako angažovane prihlúply občan som naivne uveril, že práve on môže vykonať nápravu v systémovo a systematicky už v rozkrádanom zdravotníctve. Dlho som vyhľadával argumenty, kým som mu oznámil moje postrehy a odporúčania, ako by sa zrejme dal riešiť v záujme občana tento „žeravý poklad“ korupčnej pahreby. Zopár citátov z listu súdruhovi Ficovi teraz odcitujem:
„Štát síce má ústavnú zodpovednosť za zdravie občanov, ale finančné toky do zdravotníctva zo zdravotníctva po „Zajacovej reforme“ v rukách súkromníkov, podvodníkov a špekulantov. Tí dnes ovládajú poisťovne, lukratívne zdravotnícke zariadenia, lekárne, distribúciu liekov a cez médiá verejnú mienku, ako aj mnohých skorumpovaných politikov. V zdravotníctve ide a stovky miliónové zisky...“
Uvediem aktuálny príklad zo súčasnosti, keď štátu rastú nové naliehavé problémy v zdravotníctve, ale prakticky nemá v rukách na ich adekvátne riešenie žiadny vplyv a nástroj. Konkrétne v bývalej štátnej nemocnici v Piešťanoch, ktorú za lacný peniaz sprivatizoval súkromník, jej služby najskôr zrušil a potom budovu prenajal súkromným lekárom pre účel ich ambulancií. Nielen, že mal tak „šťastlivec“ niekdajšej štedrej vlády ku svojím bez námahy a rizika zaistený tučný zisk. Ale práve tento ničomník chce zneužiť aj dnešnú energetickú krízu, spôsobenú vojnou na Ukrajine na ďalšie osobné obohatenie.
Podľa tvrdenia konkrétnej lekárky v televízii jej chce tento amorálny nájomca kedysi štátneho majetku zvýšiť nájom až 6-násobne oproti pôvodnej sume. Preto bude musieť pre insolventnosť ambulanciu zatvoriť. Hoci tento prípad môže byť v niečom zveličený, ale vo vysielanom šote vyznel dramaticky proti vláde, že páchané škody na pacientoch nevie adekvátne riešiť. Dá sa preto očakávať, že v praxi budú teraz obdobné prípady pre veľké zvýšenie cien energií chamtivými privatizérmi bežne zneužité.
Žiadne rozumné, vhodné a rýchle riešenia kriticky chorého stavu nášho zdravotníctva, za ktorý nesú zodpovednosť výlučne predchádzajúce vlády, však súčasná vláda poruke nemá. Môže len „nalievať“ do jeho bezodného dna stovky miliónov eur, ktoré k dispozícii absentujú, bez primeraného efektu zlepšenia služieb pre pacienta. Čím by ich do tohto deravého koša väčšmi naliala, tým by mala Penta a iné príbuzné subjekty vyššie zisky a bohatli by na úkor štátu a pacienta.
Ďalej citujem z listu premiérovi Ficovi: „Napriek naliehavosti by bolo vhodnejšie veci riešiť postupne – vždy len jeden hlavný problém (nie komplexne. Aj viacerými novelami zákonov). Potom by oponenti mediálne ťažšie brzdili Vami zvolený postup. Myslím si, že riešenie s jednou poisťovňou bude nepriechodné. Ale odobrať súkromným poisťovniam kmeň štátom platených zamestnancov by sa s odretými ušami mohol podariť. Presmeroval by tak značný tok financií správnym smerom.“ „Práve potrebu podobných systémových zmien treba potom viazať ochotu štátu, že až následne po zvýšení finančných zdrojov zvýši poplatky za svojich poistencov. Zamedzí to zvyšovaniu ziskov neštátnych poisťovní.“
„Veď cesta ozdravenia vedie cez získania akej-takej kontroly nad finančnými tokmi štátu do zdravotníctva. Je to nielen ekonomická, ale najmä etická a politická otázka, aby zdravotníctvo neslúžilo len boháčom, raz ako zdroj ziskov, druhýkrát ako ich privilegovaná služba.“
„Preto navrhujem vláde systémovo realizovať centrálny nákup liekov a zdravotných pomôcok pre všetky nemocnice a zdravotnícke zariadenia, ktoré ešte zostali pod štátnou správou a samosprávou.“
Vedľajším občianskym aj politickým prínosom práve tohto opatrenia by bolo aj obmedzenie korupcie, ktorá bola za vlád Fica práve v zdravotníctve obrovská. Pričom sa jej ani dnes, keď sa korupcia konečne trestá, nedá celkom vyhnúť. Myslím si však, že v prípade, aký odporúčam, by sa pri úzkom centrálnom nákupe liekov zabezpečila ľahšie a účinnejšie kontrola samotnej korupcie a úniku obrovských ziskov mimo rezort.
Po mzdách tvorí v štátnych nemocniciach možno ešte vyššiu položku práve nákup liekov a zdravotných pomôcok. V ťažkopádnom socialistickom zdravotníctve ich nakupovala centrálne pre celý rezort na Slovensku (obdobne aj Čechách) jedna hospodárska organizácie – MEDIKA. Tá zabezpečovala z troch krajských pobočiek a skladov aj ich distribúciu do všetkých zdravotníckych zariadení. Aj bez vymožeností výpočtovej techniky to fungovalo naozaj dobre a efektívne.
Táto jedna centrálna organizácia rezortu mala veľkú ekonomickú výhodu pri hromadných nákupoch liekov a pomôcok ako silný jeden priamy odberateľ vo vzťahu k ich zahraničným výrobcom. Ceny liekov tých domácich stanovoval však štát. Preto Medika všetky potrebné liečivá výhodnejšie nakupovala než teraz viaceré distribučné farmaceutické firmy, ktorých zisky predstavujú stovky miliónov eur ročne. Často práve za pomoci veľkej korupcie, politických lobistických vplyvov či iných nešvárov. Čo môžem následne aj konkrétnejšie doložiť na základe osobného poznatku z minulosti, ktorá chronické negatívna prax sa ani dnes určite nezmenila.
Centrálny nákup by bol pre štát investične nenáročný projekt. Ale žiadna z vlád ho po roku 1989 nevytvorila v prospech dlhodobo krachujúcich štátnych nemocníc. V postavení najsilnejšieho hráča na trhu by táto „nová Medika“ mohla úspešne podnikať aj v súkromnej sfére. Konkurovať výhodnejším nákupom liekov ich nižšími cenami oproti príbuzne podnikajúcich firmám.
Črtá sa tu aj možnosť postupného vytvorenia konkurenčných lekární pod organizačným zastrešením „Mediky“. Niektoré priamo v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Bohatšie by sa tak zabezpečili potreby pacientov, bez záťaže na problémový rozpočet. Samozrejme , že by ju musel riadiť dobre zaplatený, kontrolovaný i schopný manažér. Ale nie stranícky nominant.
Veľké spory a ešte väčšia korupcia sa diali aj pri udeľovaní licencií prevádzkovať záchrannú lekársku službu u nás. Napríklad ju získala aj do Obchodného registra narýchlo zapísaná firma bez odborného personálu, sanitiek a skúseností zriadenia takejto veľmi náročnej služby. Pracovníkov a vozidlá následne zakúpila práve od administratívne zlikvidovanej konkurencie
Azda vtedajší (možno ešte dnešní) ministerskí úradníci takto konali v prospech chorých a životom ohrozených pacientov? Veď naprázdno vyšli aj niektoré nesúkromné nemocnice, ktoré prejavili vážny záujem prevádzkovať výnosnú záchrannú službu. Svojou dislokáciou bližšie k pacientovi (aj stavom zahltenia ciest)mohli byť rýchlejšie, hospodárnejšie a pre záchranu života aj efektívnejšie. A na zisku by neparazitovali súkromné firmy.
Práve tieto služby sa dnes veľkoryso preplácajú zo zdrojov pre zdravotníctvo. Inak by sa o ne súkromníci nebili! Nemocničná preprava vlastných pacientov by finančne pomohla najmä veľkým fakultným nemocniciam, ktoré riešia najťažšie prípady a najdrahšiu liečbu. Teda tým, čo sú v najväčších dlhoch aj zásluhou zlého šafárenia (mierne povedané).
Sú však aj iné diery, z ktorých beztrestne v rámci platnej legislatívy odtekajú z kolabujúceho zdravotníctva milióny eur. Bez ich upchatia je na jeho záchranu liatie financií ako vody cez deravý veľký kôš. Ide však o nadväznú tému, ku ktorej sa zrejme ešte vrátim aj na základe diskusie na tento podnetný a aktuálny blog.
P.S.: (21.20 h. 5.11.) Pán cenzor, - administrátor, nemáte v sebe ani kúsok profesionálnej cti a morálky, lebo tak ako predošlé moje blogy, aj tento nanajvýš aktuálny a nadčasový článok o návrhu (do širokej diskusie) na možné riešenie finančných odtokov a tokov zo(do) kolabujúceho zdravotníctva ste dôsledne uškrtili hneď od zverejnenia. Napokon som s tým rátal, lebo som vedome okrem iného vstúpil aj na horúcu pôdu záujmov Penty. Stav čítania článku: niečo vyše 1 100 - krát, Páči sa: 22 - krát a diskusia: 9 - krát. Predpokladám, že jeho "životnosť" bude už končiť, takí ako iné moje blogy, za necelý deň od uverejnenia.
